NITRA. Na hokej chodí od roku 1987, s permanentkou otvorí osemnástu sezónu. Martin Kriššák je živou kronikou všetkého, čo sa na zimáku v Nitre udialo v posledných dekádach. Kalendár si nastavuje podľa extraligových zápasov.
„Je to diagnóza,“ pousmial sa 43-ročný verný fanúšik corgoňov a rozhovoril sa vo výživnom interview.
V rozhovore sa dočítate:
- ako prežíval titul,
- na ktorom jedinom zápase dostal po ústach,
- kam spravili fanúšikovia Nitry najväčší výjazd a kam prišli limuzínou,
- kto je podľa neho najväčšia legenda v histórii nitrianskeho hokeja,
- prečo je zimák v Nitre už podľa neho kultúrnejší (a nechcel by väčší),
- kedy chodí na zápasy v kostýmoch,
- ako fanklubu prispieval z baraniny,
- čo tvrdí o zákaze pyrotechniky.
Aká je vaša prvá spomienka spätá s hokejom v Nitre?
Písal sa rok 1987, hrala sa baráž o postup do federálnej ligy, prišlo Poldi Kladno. Mal som osem rokov, bol to prvý zápas, na ktorý ma otec vzal. Odvtedy chodím pravidelne. Rád spomínam aj na nasledujúcu éru Žiga Pálffyho a Joža Stümpela. Menil sa režim, razom sa fandilo slobodnejšie, no ešte v „kotli“ oproti dnešnému. Na súčasné miesto sa presťahoval až v sezóne 2002/03, postupovej do extraligy.
Prečo?
V starom „kotli“ sa množili oplzlosti a našej skupinke to vadilo. Nepopieram, každý z fanúšikov si v puberte prejde vulgárnymi pokrikmi, no haniť hráčov a otáčať sa im chrbtom? Boli sme proti a presťahovali sa na opačnú stranu. Chvíľu boli na zimáku dva „kotle“, starší časom zanikol a jeho členovia sa vrátili k futbalu.
Ešte viac o HK Nitra
nájdete na desiatich stranách aktuálnych MY Nitrianskych novín.
Do čias spred dvadsiatich rokov sa datujú aj počiatky organizovaného fanklubu, však?
Vznikol v roku 2004. Prvý výjazd sme spravili do Dubnice nad Váhom, akoby to bolo dnes! Autobusom šlo takmer štyridsať ľudí. Aj „Jaja“ či „Buben“, ktorí v popredí fanklubu stoja dodnes. V práci som simuloval chorobu, aby som mohol ísť... (smiech) Taká bola a je naša láska k hokeju.
Hokejovú eufóriu do Nitry zasiala bronzová sezóna 2005/06, prvá medailová...
Vynechal som z nej len tri zápasy! Aj to iba trebárs Košice, vonku a cez týždeň. Svoje čaro mali výjazdy do Žiliny, s primátorom Janom Slotom si na nás brúsili zuby, že sme Maďari, sa písalo aj v miestnych novinách...
Práve v bronzovej sezóne som mal svadbu. Obával som sa, že ako fanúšik tým pádom skončím. Našťastie, žena ma podporuje a na hokej rada chodí so mnou. Na svadbe bolo dvesto hostí, o polnoci ma s „pyrom“ prekvapila ďalšia päťdesiatka „fanklubákov“. Inokedy ma zase „prepadli“ v nemocnici. Krásne zážitky!
Hokejom sme zvykli žiť aj v lete. V roku 2005 sme reprezentovali Nitru na medzinárodnom zjazde hokejových fanúšikov v Liberci. Zastúpenie malo tridsať klubov, zo Slovenska sme boli jediní.
Martin Kriššák má nitrianskeho kapitána Branislava Mezeia v kvetináči... (zdroj: Martin Kilian ml.)Ktoré výjazdy radíte medzi najpamätnejšie?
