Celý článok nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
ZLATÉ MORAVCE. Päť zápasov, päť gólov! „A ani jedna žltá karta, polepšil som sa,“ chichoce sa Karol Pavelka.
Do sezóny vletel ako víchor, mladne v útoku siedmoligových Žitavian. „Z krídel mi čapujú lopty 17-roční Nipča a Chren a zo stredu 21-ročný Rebo – sú tu na to, aby mi to obehali,“ vychválil nahrávačov 195-centimetrový obor, atrakcia na každej dedine.
„Ten hral ligu!“ šuškajú si tribúny o nedávnom štyridsiatnikovi užívajúcemu si futbalový dôchodok.
„V Čiernych Kľačanoch už so mnou nerátali, šiel som za lepším, ‚Štoky‘ Chren a manažér Kabát ma zavolali do Žitavian. Už hrám znovu útočníka a nie stopéra. Dva-tri roky ešte potiahnem, v nedeľu sa mi stále treba spotiť,“ rozprával Karol Pavelka.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- kto bol najväčší spevák v šatni FC ViOn,
- prečo Pavelka neprerazil v Trnave (čo nezvládol),
- s ktorým stopérom sa fackal,
- prečo mu nevyšli zahraničné prestupy,
- kedy by sa bál o futbal v Zl. Moraviach,
- aký nefutbalový klub vedie.
Spievali ostošesť
Kariéru mal ako dobrodružstvo – Kysucký Lieskovec si ho vytiahol do druhej ligy, v tretej pálil za Vráble, prvú šestnástimi gólmi vystrieľal Zlatým Moravciam (2009/10), za strelca ho brala Trnava i česká Karviná, vystriedal šestnásť klubov, deväť za posledných osem rokov.
„Najlepšie mi bolo na ViOne. Keď som prišiel, vypadlo sa z prvej ligy, no hneď nato sme postúpili. S trénerom Jarábkom to bola parádna jazda! Pretekali sme sa s Trenčínom s Depetrisom a Salinasom, jarou sme prešli ako nič, dvanásťkrát po sebe neprehrali. Mal som rád nahrávky Kuračku, Babicove tiež – takého stredopoliara dnes ViOn nemá – a ešte radšej našu skvelú partiu.
