NITRA. Mama ruštinárka, otec rušňovodič a synovia hokejové osobnosti. Juraj Štefanka s Nitrou vyhral titul, no brat Miroslav pod Zoborom zanechal ešte väčšiu stopu. Keď v klube v roku 2011 po jedenástich sezónach končil, bol zápasovým rekordérom a druhým najproduktívnejším hráčom extraligových dejín HK.
„To som ani netušil, za žiadnu ikonu sa nepovažujem,“ odvetil Miroslav Štefanka, bývalý kapitán Nitry, dvojnásobný reprezentant Slovenska a oddnes jubilujúci „abrahám“.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo M. Štefanku hviezdy nemali rady,
- ktorý slovanista naňho poľoval,
- aké peniaze mu klub ostal dlžný,
- koho sa v šatni Nitry „bál pozdraviť“,
- prečo ho Stavjaňa nemal v láske,
- čo v Nitre prelomovo zmenil Stavjaňa a ako prebehlo jeho odvolanie (2006),
- kedy Nitra hrala „totálny hokej“ a na štadióne boli „trojrady“,
- prečo ho mrzel spôsob konca v Nitre,
- ako dal gól z buly a hetrik s „krivou prilbou“,
- s akým „hĺbavým chalanom“ si sadol v útoku,
- ako od stroja z fabriky prestúpil do Slovana,
- prečo bol na ľade „brutálne slušný“,
- čo Nitre závidí Trenčín a kto je podľa Štefanku najväčší talent v klube
Ako sa má čerstvý päťdesiatnik Miroslav Štefanka a čo za oslavy strojí?
Cez koronu som prestal plávať a zistil, že mám zodraté kĺby. Výstroj som zabalil, hokej už nehrám ani za starých pánov. Robím jogu a strečing. Trochu sa o seba starám, zbieram bylinky, robím si z nich čaje.
A oslavy? Ja päťdesiatka, manželka a sestra štyridsiatka, rodičia päťdesiate výročie svadby... Preto v októbri robíme veľkú rodinnú oslavu s päťdesiatimi hosťami.
Celý rozhovor
nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
Poďme k prierezu kariéry. Do hokejovej triedy vás najprv vraj nepustili...
Pre skoliózu. Tréner Velčický ale o tom nechcel ani počuť, a tak som od desiatich do trinástich rokov trikrát do týždňa na šiestu ráno chodil rehabilitovať.
Športový základ som mal v rodine, mama hrala hádzanú, otec bol hokejový brankár. Mňa a brata Jura brával korčuľovať sa na zamrznuté jazierko na Lukovom dvore. Rodičia nám venovali všetok čas, mamina na štadión chodila s dvoma vakmi, ani výstroj nebola lacný špás.
Z môjho ročníku najdlhšie vydržal Peťo Konc, pretekali sme sa, kto bude lepší. Za mužov som napokon debutoval ešte v roku 1992 v Slovenskej národnej hokejovej lige. V novinách písali, že na šesť gólov mi stačilo šesť tretín (úsmev). Najprv som hral bez zmluvy ako junior, potom mi dali v čistom dvetisíc korún mesačne.
Miroslav Štefanka (vpredu) debutoval za Nitru v roku 1992. (zdroj: archív MY Nitrianskych novín)Nemrzí vás, že v jedenástich extraligových sezónach za Nitru ste chytili iba jednu medailu?
To aj preto, že klub na prelome tisícročí de facto len prežíval. Ak sa na začiatku sezóny nepodarilo spraviť dobrú zostavu, jeden-dvaja kvalitnejší hráči sa už nedokúpili, naopak, pred koncom prestupového obdobia lídri odišli.
Hlavne my, odchovanci – Kmeč, Salijiovci, Chrenkovci, Štefankovci – sme koľkokrát hrali skôr za srdce než peniaze...
