NITRA. Veruže neúrekom neskorších prvoligistov a reprezentantov za 27 rokov prešlo rukami Tomáš Seka! Na krku stopky, na hlave šiltovka a v nej ohromný cit. Futbalové videnie. Metódy vžité od trénerských legiend, ktorými v FC Nitra „vyrábal“ talenty na počkanie.
V dnes takmer neexistujúcej značke zostával ako posledný vojak. Do FK Nitra – teraz najväčšieho klubu v meste – sa presunul až po odchodoch stoviek talentov a desiatok trénerov z FC a vylúčení mládežníckych tímov zo súťaží.
„Už nebolo kde ostať a koho trénovať,“ vyriekol Tomáš Seko, nedávny päťdesiatnik.
Tréner-odborník, tréner-srdciar a hlavne človek, ktorého nitrianska futbalová rodina má rada, sa rozpovedal vo výživnom rozhovore pre MY Nitrianske noviny.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo Nitra vychovala armádu talentov,
- ako sa pracovalo so 14-ročným Stochom a ako ho vrátil do FC Nitra,
- s akým tímom neprehral 38 zápasov v rade,
- ktorých odchovancov osobitne vyzdvihol – „úžasne prešibaného“ a „neuveriteľného futbalistu“,
- prečo mala Nitra slávnu brankársku školu,
- kto sú teraz možno najväčšie nitrianske talenty,
- komu by udelil Nobelovu cenu,
- čo vraví na hanebný pád FC Nitra a prečo už trénuje v FK Nitra,
- prečo v meste očakáva akadémiu až za desať rokov,
- čo si myslí o Požitavskej futbalovej akadémii
Ako ste sa dostali ku trénovaniu mládeže v FC Nitra? Písal sa rok 1996...
Oto Brunegraf – sme kamaráti od roku pána – vedel, že som čerstvo vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave. Janovi Gregušovi odporučil, aby som trénoval prípravky FC Nitra. Hneď som dostal pod ruky Pauknera, v partii okolo Sailera a Hunáka neustále chodil v drese Juventusu (úsmev).
Zanedlho som súbežne robil asistenta Jarovi Kanásovi pri doraste. Viedli sme Kóňu, dvojičky Kostolániovcov, tiež Bakoša, ktorý už vtedy bol výborný, výnimočne ostrý útočník, no zbieral aj karty za rečnenie (úsmev).
Tridsaťtri rokov pri mládeži FC Nitra: Ako Pucher vyrábal reprezentantov (veľký rozhovor) Čítajte Legendárny Vladimír Pucher bol nestorom mnohých koučov a talentov v klube. Aj pre vás?
V roku 2000 som sa so statusom profesionálneho trénera ocitol v úžasnej spoločnosti – ja, Oto Brunegraf, Jaro Kanás, Vlado Pucher a Stano Dominka. Oto, Jaro a Vlado mi boli najbližší, prví dvaja mali tiež FTVŠ-ku, Vlado ju nepotreboval (úsmev).
Celé dni sme sa rozprávali o futbale. Po vlastných tréningoch som sledoval Pucherove či Kanásove – a ohromne veľa mi to dávalo. Vštepovali mi, že tím nemusí vyhrávať okamžite, všetko chce čas, dôležitá je trpezlivosť. Bol som ako nový lekár v nemocnici, ktorý sa starších doktorov stále čosi pýta. V Pucherovi, Kanásovi a Brunegrafovi, ale aj Dominkovi, som mal obrovské šťastie, aké v trénerskej brandži nemal každý.
Rozhovor s Tomášom Sekom
nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
Nitra bola známa výchovou komplexných futbalistov. Na čo ako tréner kladiete najväčší dôraz?
Na tréning. Ten máš v týždni štyri-päť razy, zápas iba jeden. Práve v tréningu najlepšie ovplyvníš hráča. Preto ho mávam prepracovaný do detailov. Sústredím sa tiež na spoznanie hráčov, špecifickú voľbu komunikácie na každého z nich. Niekomu pomôže toto takýmto tónom, inému toto zase iným...
Prirodzene, sledujem trendy. Už dávnejšie som sa dopátral k futbalovým učebniciam zväzov z Belgicka, Holandska a Nemecka. A kto hovorí, že futbal sa nemení, nemá pravdu! Keď vám kedysi operovali koleno, ostala vám veľká jazva – no dnes ju po operáciách už ani nevidíte. A tak je to aj s napredovaním futbalu. Metódy sa neuveriteľne menia. Omnoho viac než voľakedy sa v tréningoch kladie dôraz na prípravné hry. Futbal je totiž hra. A iba keď hráš, rozvíjaš kreativitu, premýšľaš, ako prejdeš cez protihráča.
Tomáš Seko v prirodzenom prostredí - ako tréner prípravkárov FC Nitra. (zdroj: archív MY Nitrianskych novín)Boli ste spolustrojcom mašiny na talenty. FC mal v ére samostatnosti v seniorskej reprezentácii 27 odchovancov, bez problémov vyskladal úspešné áčko z domácich futbalistov, napríklad k bronzu 2008 prispelo až 25 hráčov, ktorí pod Zoborom prešli akadémiou. Nitra produkovala talenty prakticky neustále – ako to bolo možné?
