NITRA. Vyučené predavačky rozličného tovaru sa vrátili po päťdesiatich rokoch do školy. Na septembrovú stretávku prišiel aj ich triedny učiteľ a majsterka odborného výcviku.

„Bolo nás 24, z toho jeden chlapec. Chodili sme na Učňovskú školu na Duklianskej ulici v Nitre. Teraz je to Stredná odborná škola techniky a služieb, ulica sa volá Cintorínska,“ hovorí Jarka Švancarová z Nitry.
Bez využitia sociálnych sietí sa jej a Alenke z Lužianok podarilo za dva týždne nájsť a kontaktovať všetky bývalé spolužiačky aj spolužiaka. Väčšinou sa nevideli päťdesiat rokov.

Väčšina dochádzala
„Náhodou som sa stretla v meste s Alenkou a slovo dalo slovo,“ opisuje Jarka, ako vznikol nápad zorganizovať stretávku po polstoročí.
Sama je prekvapená, ako rýchle sa im podarilo vypátrať mená a adresy.
„Nitra, Lužianky, Šaľa, Partizánske, Hostie, Jelšovce, Nové Sady, Lukáčovce, Veľký Cetín, Slepčany, Horná Kráľová, Horný Ohaj, Tesárske Mlyňany, Šurianky, Močenok, Mojmírovce...“ menuje mestá a dediny, odkiaľ boli spolužiačky a jeden spolužiak.
Všetci sa tri roky učili za predavačov rozličného tovaru pre Jednotu. „Vtedy ešte v Nitre nemala obchodný dom, na prax sme chodili do Mojmíroviec a Topoľčianok,“ spomína si Jarka, ktorá bola predsedníčkou triedy.
Obvolali obecné úrady
Poznala len mená spolužiačok za slobodna, so spolužiačkou Alenou si ich rozdelili a začali pátrať.
„Nie, žiadny Facebook,“ odpovedá na otázku, či hľadala aj cez sociálnu sieť.
