ásou už stihla pokoriť Tokio, Kóreu, Taiwan, Osaku i New York. V blízkej budúcnosti sa chystá zaútočiť na Európu, ale skôr, ako sa tak stane, užíva si v Topoľčanoch s rodinou dva mesiace prázdnin. Prečo nie, veď Monika je „v civile“ žiačkou na SOUO v Topoľčanoch – odbor marketing a cestovný ruch.
Dá sa povedať, že váš čas benjamínky v modelingu už pominul a stala sa z vás profesionálka, ktorá už dobre vie, ako to v tejto brandži chodí. Lenže aj vy ste museli nejako začať...
Moje začiatky boli dosť rozpačité. Na casting do agentúry Flash som išla na žiadosť mojich priateliek, ale tesne pred cieľom mi došla odvaha a vrátila som sa domov. Do druhého pokusu mi ešte v ten istý deň dodával odvahu môj otec. Na castingu si ma ihneď všimol riaditeľ agentúry Mikuláš Santner a poznamenal, že sa určite stanem ich budúcou hviezdou. Keďže som mala iba štrnásť rokov, musela som čakať na pätnáste narodeniny. Dovtedy som robila hostesku a učila som sa samostatnosti, pretože som bola až priveľmi viazaná na svoju rodinu. Po dovŕšení pätnástky som sa už mohla začať venovať modelingu a cestovať za prácou do zahraničia. Mojou prvou zastávkou bolo Tokio, kde som sa snažila popri práci zdokonaľovať v angličtine, ktorá je pre pobyt v zahraničí nevyhnutná.
Určite ste mali na začiatku o modelingu svoje predstavy. Odlišovali sa od skutočnosti?
Netušila som, aká obrovská show je okolo modelingu. Myslela som si tiež, že je to jednoduchá práca, ale opak je pravdou. Musela som začať na sebe pracovať, zdokonaľovať sa, či už išlo o chôdzu, angličtinu, postavu, komunikáciu či vedomosti, a popritom som sa snažila nenechať sa strhnúť modelingovou eufóriou a za každých okolností zostať sama sebou.
Nestretli ste sa s rivalitou, zlobou, závisťou a podobne?
Zatiaľ nie, i keď určite sa nájdu ľudia, ktorí závidia. Ja sa im vyhýbam a priatelím sa iba s tými, s ktorými sa mi také niečo nemôže stať. Ale keby som sa so spomínanými negatívami stretla a priamo by sa ma týkali, riešila by som ich. Preto je aj dobré, keď je modelka opatrnejšia. A je jedno, či ide o začiatočníčku alebo modelku s niekoľkoročnou praxou.
Aké sú vaše doterajšie úspechy v modelingu a ktorý z nich vás najviac potešil?
Vážim si každú prácu, ktorú dostanem. Nafotila som veľmi veľa magazínov, katalógov, letákov, v Ázii a Austrálii bežala kampaň jedného výrobcu mobilných telefónov, ktorého som reprezentovala. Tiež som robila pre Coco Chanel, Christiana Diora, fotila som spodnú bielizeň, no asi najviac ma potešilo víťazstvo v suťaži Super Model of the World v roku 2003, vďaka ktorému som dostala šancu reprezentovať Slovensko na celosvetovom finále v New Yorku. V Amerike som sa umiestnila na štvrtom mieste a získala som titul od jedného výrobcu vlasovej kozmetiky. Z New Yorku som sa vrátila iba pred mesiacom z trojmesačného pobytu a bolo tam úžasne. Dokonca uvažujem, že by som sa tam po skončení strednej školy usadila a popri modelingu by som sa venovala ďalšiemu štúdiu. Lenže to sú všetko iba moje nesmelé plány. Ktovie, čo mi osud prinesie.
Väčšinou si ľudia myslia, že modelky zarábajú veľké peniaze ľahkým spôsobom – tvárou, pózami. Sama však tvrdíte, že to vôbec nie je také jednoduché...
Pokiaľ pracujeme v štúdiu, tak je to v pohode, lebo tam máme všetok komfort, ktorý pre fotenie potrebujeme. Iné je, keď sa ide fotiť do terénu. Vtedy sa nemáte poriadne ani kde prezliecť. Už sa mi stalo, že som bola fotiť letnú kolekciu šiat v horách, kde bola hrozná zima a celá som sa triasla. Každá modelka je rada, keď má prácu, lenže niekedy sa mi stane, že získam dve práce v jeden deň – ráno zavčasu vstávam a idem spať neskoro v noci. Na spánok mám tri hodiny, lebo ma opäť čaká práca. Vtedy je to únavné a náročné, našťastie sa mi to však nestáva až tak často, takže si viem rozložiť čas na prácu aj na spoznávanie krajiny, v ktorej sa nachádzam.
Teraz relaxujete na Slovensku. Sledujete súťaž Miss My, ktorú spoluorganizuje aj vaša materská agentúra? Čo by ste poradili možno ďalším budúcim modelkám?
Áno, zaregistrovala som túto súťaž v regionálnych novinách a dievčatám radím, aby boli samy sebou, pretože sa stáva, že sa nechajú strhnúť atmosférou okolo modelingu a povahovo sa výrazne zmenia. Väčšinou im neprimerane stúpne sebavedomie a to už nie je dobré.
Vy ste ďalším príkladom toho, že Slovenky môžu s pokojným svedomím konkurovať v kráse celému svetu...
- (smiech) Počas mojej doterajšej modelingovej kariéry som vo svete videla mnoho tvárí a Slovenky patria naozaj medzi najkrajšie.