Na Zlatomoravecku staršieho športovca asi nenájdete. V občianskom preukaze mu svieti dátum narodenia 1947. Nikdy nebol majstrom Slovenska, k podobným titulom mal veľmi ďaleko, napriek tomu jeho športová dráha stojí za obdiv a čosi za sebou aj zanechal.
Zoznámte sa s Emilom Páleníkom z Čiernych Kľačian.
Blázon do futbalu
„Zo mňa vlastne nikdy športovec ani nemal byť. Ako šesťročný, keď som mal ísť do školy, som nachladol a vážne ochorel. Mal som zápal srdcového svalu, reumatické horúčky. Bol som oslobodený od telocviku, každý rok som chodil na tri mesiace do kúpeľov. Skrátka nezdravý človek. Ani na vojnu ma neskôr nevzali. Najhoršie bolo, že mi zakazovali pohyb,“ začal opisovať svoj životný príbeh Emil Páleník.
Po 15 rokoch sa však vykašľal na zákazy. „Začal som hrať futbal za dorast, v sedemnástich ma už dali do áčka Čiernych Kľačian. Dvadsať rokov pre mňa existoval len futbal. Bol som doňho blázon. Najskôr ako hráč, neskôr tréner či funkcionár,“ vyratúva. Ako tréner zažil jeden postup s Čiernymi Kľačanmi, druhý s Volkovcami. „Vo Volkovciach som bol štyri roky. Začínali v najnižšej súťaži. Ondrej Kozolka, neskorší starosta, vtedy ešte hrával. Bol som pri začiatku ich cesty hore,“ spomína.
Behal, aby schudol
Každá etapa sa raz skončí, pominula sa aj tá Emilova futbalová. „Keď som prestal s hráčskou kariérou, začali pribúdať kilogramy. Ako futbalisti sme po dôležitejších zápasoch vždy naplno oslavovali… Zrazu som mal 110 kg,“ dvihne obočie Emil.
Bolo to v roku 1980, keď objavil beh. Mal 36 rokov. „V denníku Šport som sa dočítal niečo o akcii Beh pre zdravie. Chcel som si upraviť váhu, začal som teda behať. Chytilo ma to. Už po dvoch rokoch tréningu som odbehol prvý maratón. K behaniu som oslovil veľa ľudí. Napríklad v Tlmačoch, kde som pracoval, som pritiahol Evu Seidlovú. Dnes už má odbehnutých vyše 500 maratónov!“ žmurkne športový veterán.
Emil Páleník nemal v 80-tych rokoch výnimočné výkony. V Zlatých Moravciach vtedy boli dvaja bežci, ktorí zabehli maratón okolo 2:25 h - Ľuboš Kováč a Vlado Mihalička. Partiu nadšencov držal pohromade Laco Urbanovič.
Ďalej sa dočítate aj toto:
* na akú váhu schudol zo 110 kg vo svojej najlepšej fazóne
* kto bol jeho motivátorom v turistike a prečo je táto spomienka dnes smutná
* pre akú šialenosť sa rozhodol v roku 1984 zo dňa na deň
* ako sa podieľal na rozvoji atletiky a stolného tenisu v regióne, koho priviedol k titulom majstrov SR
* prečo má rád diaľkové pochody (stovky)
* aký úspech dosiahol v nordic walkingu
* čo mu šport dal a ako vyzerá jeho denný režim
* aké vážne zranenia prekonal.
Emil si užil kráľovskú disciplínu desaťkrát, nielen v 80-tych rokoch, ale aj nedávno. V roku 2017 odbehol krakovský maratón za 4:27 h. Jeho najlepší čas na 42 kilometroch bol 3:11 h. V životnej fazóne vážil iba 70 kg.
