Autor je spoluzakladateľ a podpredseda oficiálneho fanklubu HK Nitra.
„Pokuty pre HK Nitra a uzavretie časti štadióna za vulgárne pokriky sme prijali s veľkým prekvapením. Takéto tresty považujeme za neprimerané a, pokiaľ ide o prázdny sektor fanklubu, dokonca za absurdné. Z nášho pohľadu ide o úplne zbytočnú aktivitu Slovenského zväzu ľadového hokeja, konkrétne disciplinárnej komisie, s cieľom zastrieť skutočné problémy slovenského hokeja a odvrátiť pozornosť na menej dôležité oblasti.

Je úplne v poriadku poukázať na neslušné povzbudzovanie, veď kto by o také niečo mal záujem, ale národný šport a fenomén, ktorým hokej na Slovensku určite je, potrebuje zlepšiť všetko ostatné, skutočne všetko. Nemáme poriadnu infraštruktúru, zázemie pre mládežnícke tímy, naopak, máme chátrajúce štadióny, žabomyšie vojny na každej úrovni alebo nulový marketing a propagáciu domácich súťaží. Fanúšik musí byť hazardný hráč, aby mohol sledovať svoj tím v online prenosoch, zároveň musí mať obrovskú trpezlivosť, aby nezanevrel na hokej po tom, čo sa v priebehu súťaže menia pravidlá, ohýbajú sa podľa potreby – napríklad, aby mohli hrať hráči neoprávnene – posúvajú sa termíny prestupového obdobia, paralyzujú sa odvolacie orgány a prijímajú podobné rozhodnutia.

Toto sú problémy, ktoré majú mať absolútnu prednosť v riešení. Ak dobehneme ostatné – aj menej hokejové – krajiny v týchto veciach, potom budeme prví, čo sa budú biť za najslušnejšie pokriky na zápasoch. Najskôr upracme, čo treba, potom mediálne propagujme vulgárnosť na tribúnach. Takto niekto mylne vytvára dojem, že práve toto je najväčší problém nášho hokeja.
Vulgárne pokriky nepatria na štadión, fandite slušne, sú tam aj malé deti a nehrešte! S takýmito vyhláseniami sa stretávame často. Samozrejme, nadávky pri povzbudzovaní nik z nás nechce. Fanúšik – a teraz je jedno, či nitriansky alebo akýkoľvek iný – je však súčasť slovenskej spoločnosti, ktorá je extrémne vulgárna, neprajná, závistlivá a škodoradostná. Pozrime sa, ako sa hudobné idoly ako Rytmus alebo naši politici správajú, vyjadrujú a ovplyvňujú spoločnosť. Nemali by práve toto byť vzory nielen pre mládež, nemali by práve oni udávať trend v slušnom správaní? Disciplinárna komisia očividne má iný názor, veď ona chce, aby vychovával hokejový fanúšik, respektíve, aby sme boli iní ako naše vzory.

Dá sa to aj slušnejšie. To je dobrý názor a správny smer. Hokejový zápas však prináša množstvo emócií, ktoré sa z ľadu veľmi ľahko a rýchlo prenášajú na tribúnu. Kto z nás dokáže sedieť a ostať chladný pri neférovom zákroku protihráča alebo zlom verdikte rozhodcu? Štadión nie je divadlo ani kostol, okrem pár divákov sú na zápasoch hlavne fanúšikovia, ktorí to prežívajú intenzívnejšie. A tu sme znova pri úrovni spoločnosti a tom, ako vieme takéto situácie zvládať a ako dokážeme impulzívne reagovať.
Čo sa týka úrovne fandenia a povzbudzovania v Nitre, jednoznačne sme na dobrej ceste. Starší si určite spomenú, že v deväťdesiatych rokoch bolo na tribúnach doslova peklo. Vulgarizmy boli bežnou súčasťou každého pokriku, násilie patrilo k vtedajšej dobe, urážali sa hráči súpera i rozhodcovia, a to hrubo a priamo. Tieto časy sú preč a ako sa vyvíja spoločnosť, ruka v ruke rastie aj úroveň fandenia na zápasoch. Je to dlhý i postupný proces, a preto treba pokračovať, trpezlivo kráčať a snažiť sa o neustále zlepšenie.

Tu ale nepomôžu pokuty hokejovým klubom ani zatváranie štadiónov. V digitálnej dobe nemôže byť problém identifikovať konkrétnych jednotlivcov a adekvátne trestať zodpovedných. Schovávať sa za kolektívnu vinu je nesprávne a nebezpečné. Ako má takéto rozhodnutie vnímať najlepší fanúšik na Slovensku, ktorému nedovolia prísť na svoje miesto preto, lebo bol niekto vulgárny na inom štadióne?
A tak sme sa dostali k decembrovému zápasu v Bratislave, po ktorom vedenie Slovana vyjadrilo pohoršenie nad našim fandením, ktoré údajne nieslo znaky xenofóbneho a rasistického konania. To naozaj? Tak Nitra na zápas základnej časti vycestuje s vyše päťstočlenným výjazdom, prinúti domácich zmobilizovať počty, výrazne prispeje k ich návšteve sezóny a namiesto zamyslenia sa, prečo to v Nitre funguje a inde nie, ako sa inšpirovať a prebudiť klubizmus aj v iných mestách, takéto vyjadrenie, naopak, spustí mediálnu masáž pohoršenia a nenávisti voči fanklubu, ktorý má najoddanejších členov, vytvára najlepšiu atmosféru na Slovensku, neschováva sa za anonymitu členskej základne a proaktívne komunikuje s klubom o vylepšení svojej vlastnej úrovne. Aj takýto tlak mohol výrazne ovplyvniť rozhodovanie disciplinárnej komisie v predmetnej veci.
Komu teda vadí fanúšik? Prečo máme byť my obeťou niekoho alibizmu? Tresty, aké prijala disciplinárna komisia voči nášmu HK Nitra, situáciu nijak radikálne nezlepšia. Naopak, zbytočne rozvíria hladinu, dajú priestor špekuláciám a dohadom a prehĺbia nedôveru voči zväzovým inštitúciám. My ale náš klub milujeme a škodiť mu nechceme. Budeme aj naďalej šiestym hráčom a nevzdáme sa, ani keď nám zavrú sektor. Nitra je totiž život náš.“
