Pochádza z futbalovej rodiny. U Kotlárovcov učaroval futbal odmala všetkým štyrom bratom – Vladovi, Danovi, Radovi a najmladšiemu Thomasovi. K športu ich viedli rodičia. „Keď som prišiel zo školy, taška išla do kúta a celé hodiny som trávil na ihrisku, u nás v Hornej Kráľovej,“ spomína si na detstvo Radovan Kotlár, opora šalianskeho mužstva.
Málokto vie, že prvú ligu dorastu hral v Trenčíne už za neexistujúci klub AAC Sparta. „Vtedy mi so skúškou pomohol môj tréner Laci Kokeš. Manažérom v Trenčíne bol Paldan, žili sme na internáte. Mojimi spoluhráčmi boli napríklad Lobotka a Hrošovský. Patrikovi som bol neskôr aj na svadbe, boli sme pozvaní s manželkou,“ prezradil „Radim“.
Ako dospelý pôsobil aj v Rakúsku, ale keď sa mu narodilo prvé dieťa (má syna a dcérku), vrátil sa domov. Do Šale prestupoval z piatoligovej Hornej Kráľovej. „Skúšku mi vybavil Anton Križan. Skôr, ako som na ňu prišiel, pripravoval sa na ňu dva mesiace u trénera Cyrila Pažitného v Nitre. V „jojo“ testoch som bol vysoko a zobrali ma. K Cyrilovi chodím dodnes, na kondičné tréningy, ale aj boxerské,“ pokračuje už skúsený tridsiatnik, mimochodom vyučený zvárač.

V Šali je po Matúšovi Kochanovi druhým najstaršie slúžiacim futbalistom. Prišiel tam ako ofenzívny hráč, ale… „Raz sa zranil pravý obranca. Hľadalo sa riešenie. Spomínam si, že tréner brankárov Maroš Valenský povedal: Dajme tam Radima! A odvtedy som na kraji obrany,“ smeje sa poctivý chalan, ktorý neodflákne žiadny súboj.
Tohtoročný prievan v klube mu dodáva veľký optimizmus. „Sme na dobrej ceste. Je tu výborná komunikácia. Čo vedenie sľúbi, to aj dodrží. Máme výborné tréningy. Káder sa dosť pomenil, prišli skúsenejší a kvalitnejší hráči. Odmakali sme ťažkú prípravu a dúfam, že to pretavíme do ligových výsledkov. Myslím si, že máme šancu zabojovať o postup,“ zakončil Radovan Kotlár.