Pozor, vedia hrať hokej! A ako dobre! Banskej Bystrici naložili desiatku, Slovanu a Zvolenu sedmičku, majú najgólovejší útok v extralige, keď kopnú do vrtule, sfúknu kadekoho.
Preto neskrývame údiv, ako často sa hokejisti Nitry spreneverujú pokynom trénerov, fanúšikom, no i vlastným zmluvám a menám na dresoch. Suchých dresoch.
Ôsme miesto po základnej časti je pre mužstvo, z ktorého blyští toľko šikovnosti, doslova škandál. Obzvlášť keď sa štyri mesiace držalo v top šestke. Spadlo v najhorší možný čas. Lenže – evidentne – zaslúžene.
Bystré oči už dávno videli v hre corgoňov zlého ducha nekoncentrovanosti, nedôslednosti a nezodpovednosti. I vo víťaznej fazóne skraja januára. Konkurencia v pohode prepla do play-off režimu – oni nie. „Na krv“ skrátka nejdú.

Arzenál si rozbili uvoľnením Harpera do Sparty Praha. O náhrade Newellovi na ľade ani neviete. Jediným zapamätateľným útokom ostala lajna dríčov Okoličány – Čederle – Lacka. Lebo Gates raz žiari a potom sa prechádza, Jackson dal top štvorke iba štyri zo svojich 26 gólov (15 percent!), Bubelovi sa za celú sezónu nenašlo pevné miesto, Hrnkovi zranenia vzali lesk a neviete, kedy sa chce zobudiť Gill? Visačku rozdielového plejmejkra zahodil do koša, bodoval len v troch z posledných trinástich zápasoch.

A defenzíva? Veterán Mezei všetkých nespasí, Gajdoš je iba tieňom svojej lanskej reprezentačnej sezóny a ani Cottonove bránenie si prípravkári nezapnú. Gólmanom Kašíkovi a Aittokalliovi nik nepomôže ani za svet, no pravdou je, že štatisticky lepších brankárov má hneď sedem extraligistov.
„Niekedy si pripadám ako na základnej škole, na ‚jedna – štyri‘. Jeden-dva zápasy robíme, čo máme a vyhráme, potom sa každý vypne, robí si čo chce a na ľade vyzeráme tak, ako vyzeráme. A tak sa vyhrávať nedá,“ povedal Samuel Buček, jeden z mála hokejistov, ktorým sa v sezóne dá iba máločo vyčítať.

Priznáva sa to ťažko, ale znalci to zrejme dosvedčia – Stavjaňa v Nitre z jedenástich sezón nikdy netrénoval lajdáckejšie mužstvo. Má štyroch hráčov v top jedenástke extraligovej produktivity – ale z toho sa nenaje, lebo nehrá ako tím. Trestuhodne márni potenciálom.
I z trénerovej reči tela sa dá všeličo vyčítať. Akoby si nevedel nájsť cestu k hráčom, ktorí bez debaty majú zlaté ruky, no pričasto opakujú rovnaké chyby.
Kováčika a Chrenka sa môžete pýtať, prečo po novembrovom zranení rozohrávača Kousu nepriniesli žiadneho konštruktívneho obrancu a prečo Harpera nenahradili kvalitnejšie, ale vyhadzovať manažérov, ktorí Nitru kľúčovo pomohli spraviť najmedailovejším extraligistom dekády 2013 – 2022? Vážne?
Za ich prácu svedčí i draft Nemca, Sýkoru a Pekarčíka a dlhodobé úspechy mládeže, juniori sú aktuálne prví, dorastenci tretí a corgoňom sa sami ponúkajú talenty z celého Slovenska. Klub je v dobrých rukách.

Nezatvárajme si ale oči pred ústupom z pozícií! Lanské desiate miesto a tohtoročné ôsme nie sú náhody. Posledné také zlé dve základné časti po sebe sa datujú do ročníkov 2010/11 (8.) a 2011/12 (10.). Nitra v minulej sezóne za „pochodu“ robila dvadsaťdva hráčskych zmien, v prebiehajúcej dvanásť. V dobe, v ktorej i donedávna slabšia konkurencia strieľa platy ako z nemeckej DEL-ky, sa omyly s cudzincami vypomstievajú dupľovane.
Ak však ide o minimálne Jacksona, Gatesa a Gilla, Kováčik a Chrenko si domácu úlohu s kvalitnými legionármi splnili. Prečo sa teda ktorési hviezdy zopsuli? Prečo mužstvo s takými šikovníkmi finišovalo v základnej časti až ôsme? Prečo nedokázalo dospieť do kompaktnosti a serióznosti? To sú dobré výskumné otázky pre budovanie kádra do nasledujúcej sezóny.

Jedno je isté – päť prehier z posledných šiestich zápasov vraví, že Nitra do play-off (respektíve predkola) nikdy nešla v horšej forme. Fanúšikov prvýkrát dostala do stavu, že na finiš sezóny sa netešia – a to je pod Zoborom umenie. S Trenčínom má poslednú šancu zbaviť sa nálepky tímu, ktorý sa nehodne spreneveril vlastnému talentu.