TRENČÍN. „Vysoký Jalovec, vysoký jako já,“ oslavne spievali fanúšikovia Dukly a hokejisti Nitry hneď po poslednom klaksóne fičali do šatne. S pachuťou dôverne známeho zmaru.
V Trenčíne sa zase a znova „nechali otočiť“. Opäť boli dlho lepší a nebezpečnejší, i v treťom zápase potvrdili, že majú šikovnejších hokejistov. Viedli 2:1, prehrali 2:3. Kreativitu nekorunovali nadstavbou. Precíznosťou? Chladnokrvnosťou? Húževnatosťou? Srdiečkom? Alebo čímsi medzi?
Jedno je isté – „hokejovejšie“ mužstvo prehráva sériu 1:2. Dnes o 18.00 h má nôž na krku. Pod Čákovým hradom musí vyhrať a v nedeľu doma znovu – inak po dvanástich rokoch nehrá štvrťfinále. A to by s takouto súpiskou bol neúspech ako bič.
V reportáži sa dočítate:
- čo Stavjaňovi vadilo v päťminútovej presilovke,
- prečo Lacka ďakoval Hrnkovi,
- ktorý cenný hráč Nitry nepadol Trenčínu do oka,
- znovu medzi betóny Aittokallia: čo na to tréner Dukly?
- čo Stavjaňa vraví o „výkone na hranici možností“,
- zamyslenie Lacku: iba kreativitou to nepôjde
Neboli dôkladní
„Viedli sme 2:1 a mali to vo svojich rukách. Domáci sa dostali k presilovke a vyrovnali. Pri góle na 2:3 sme to mali mať vzadu lepšie vyskladané. Trenčín šiel do otvorenej obrany a Ahl mal metrový náskok na dorážku,“ hodnotil tréner hostí Antonín Stavjaňa, opäť viditeľne nespokojný.
Dobre to povedal i útočník Jakub Lacka: „Snaha tam bola, chýbalo málo, aby sme to strhli k víťazstvu. Ťažko však môžeme vyhrávať, ak v závere nie sme dôkladní v maličkostiach, strácame puky alebo robíme nesprávne rozhodnutia...“

Nezvládli dlhú presilovku
Nitra si zápas sprvu rozohrala slušne. Trenčínu v úvode dovolila aktivitu, no Aittokallio všetky strely úhľadne videl. V 13. minúte zasvietilo 0:1 – Buček sa elegantne zbavil Petrovického, Bajtek medzitým otravoval brániaceho Mikúša, a tak hviezda s prehľadom zavesila.
A druhá tretina? Zdalo sa, že corgoňov povzbudia dve ubránené oslabenia. Keď najstarší domáci Starosta fauloval najmladšieho hosťa Pobežala (upútal výborným výkonom a špeciálnym čítaním hry), šli do päťminútovej presilovky. V nej dokonca 82 sekúnd hrali piati na troch. Ospalými kombináciami ale LaCouvéeho príliš neprevetrali. V dlhej powerplay nespustili nijakú zbesilú streleckú paľbu.