Dynastia Nitra otvára otázku, kto robí hokej najlepšie na Slovensku

NITRA. Bol to až neľudsky ostrý zvuk. Jačanie sa miešalo s hučaním, radostné výkriky splynuli v (ne)znesiteľné pišťanie. Akoby zo zimáku práve odlietalo lietadlo. Také – finálové – predsa Čederle víťazným gólom v predĺžení i naštartoval. Dáme ruku do ohňa, že porovnateľný rachot štadión nezažil desať rokov. Naposledy po pamätnej trefe Lelkeša proti Banskej Bystrici pri prvom postupe do bojov o zlato (2014).

„Nitra, je...“ nadýchla sa hlásateľka Bačinská. „Vo finále!“ dopovedala aplaudujúca aréna.

Radosť hokejistov Nitry po víťaznom góle Čederleho v ôsmej minúte predĺženia. (zdroj: Miroslav Slávik)

Funkcionári, tréneri, hráči a fanúšikovia majú pod Zoborom čosi, čo je väčšie než oni sami. A čo môže v tichosti závidieť azda takmer celé Slovensko. Takýto jedinečný súzvuk hokejovej komunity mal vzhľadom na históriu dnes byť v Slovane, Košiciach či Trenčíne.

Len v Nitre však zimák žije už dve hodiny pred zápasom, len v Nitre fanúšikovia posúvajú svadby podľa play-off kalendára, len v Nitre sa lístky na sedenie na šiesty semifinálový zápas minú za tri minúty online predaja (!), len v Nitre ďakovačka s hokejistami trvá takmer polhodinu a len v Nitre sa o zlato hrá v aj sezóne, ktorá sa ešte nedávno profilovala ako najhoršia z posledných dvanástich. Finálová účasť napriek ôsmemu miestu v základnej časti je nielen jasný slovenský rekord, ale aj nevídaný počin v reáliách svetového hokeja.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šialenstvo v Nitre: top decibely za desať rokov, Jackson prekonal Lalibertého, Mezei chce titul Čítajte 

Corgoni už majú dynastiu. Šesť finále za desať sezón je kúsok, aký sa v extralige dosiaľ podaril iba Slovanu a Košiciam. Znie obdivuhodne, že z play-off ich za posledných štrnásť rokov vyradili práve iba dva najúspešnejšie kluby v krajine a Banská Bystrica v najväčšej sláve – teda výlučne súperi top rangu.

„Skvelá séria proti skvelému tímu pred skvelými fanúšikmi,“ zatlieskala michalovská hviezda Kaspars Daugavinš a ak niečo takéto povie účastník jedenástich majstrovstiev sveta s 557 štartmi v KHL a NHL, má to obrovskú váhu. „Nitru do play-off nikto nechce,“ uznal obranca líšok Adam Drgoň.

Fanúšikovia tradičnou ďakovačkou vyprevadili Nitru do šiesteho finále v klubovej histórii. (zdroj: Miroslav Slávik)

Nuž, ak traja robia to isté, nie je to to isté. Nákupy drahých hráčov sa ešte nerovnajú titulu, Poprad a Michalovce budovali tím práve naň, no nepretlačili Nitru, v ktorej drieme čosi náročne logicky vysvetliteľné. Play-off mentalita, ktorú v obchode nenájdete? Čaro trénerského rekordéra extraligy Stavjaňu? Vplyv Bučeka, protihráčov nosiaceho na chrbte ako Jágr a doma zatiaľ každú vyraďovačku meniaceho na finále (predošlé dve aj do Zlatej korčule)? Osobnosť Mezeia, v 43 rokoch „popierajúceho“ zákony prírody? Ohromný súzvuk s najlepšími fanúšikmi na Slovensku?

Je až k neuvereniu, že hoci corgoni ôsmimi medailami (avšak nie titulmi) za desať sezón jasne kraľujú extralige, stále im šijú nálepku outsidera. Presne status „underdoga“ však potrebujú, aby hokej v meste mal príbeh. V dobe plnej nenávisti vzácne spája ľudí bez ohľadu na to, či sú podnikatelia, alebo si na vstupenky požičiavajú od rodičov, či volili Korčoka alebo Pellegriniho...

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Talent z Nitry prekonal Handzuša či Gáboríka. Čo tréner majstrov nikdy nezažil? Čítajte 

Dynastia Nitry otvára otázku, ktorý klub aktuálne robí hokej najlepšie na Slovensku.

Trenčín má z posledných šiestich sezón šesť titulov juniorky, dorastu a starších žiakov, no s mužmi len jeden postup zo štvrťfinále (striebro 2018) za posledných dvanásť rokov, Košice sú už v druhom ročníku po sebe na papieri zrejme najsilnejšie v extralige, ale mladým odchovancom dávajú len marginálne role, Slovan z predošlých dvoch sezón vzal štyri tituly U20, U18 a U16, so seniormi však v štyroch play-off po návrate z KHL hral iba jedno finále.

Nitra stíha jedno i druhé – k titulu s dorastom (2022) čerstvo pridala juniorský (2024), keď produktivitu očarila dvoma 16-ročnými talentmi, aké súťaž U20 nevidela aspoň dvadsať rokov, z Nemca spravila dvojku draftu NHL (2022), Sýkoru poslala do druhého kola (2022) a Pekarčíka do tretieho (2023), na posledné štyri majstrovstvá sveta dodala šesť reprezentantov, nehovoriac o dlhodobej „pásovej výrobe“ dosiaľ nespomenutých hráčov posúvajúcich sa za lepším (Paulovič, Krištof, Lantoši, Buček, Kollár, Holešinský), a to všetko v garde s atraktívnym hokejom, dvoma finále za štyri roky a šiestimi za desať pred publikom, aké na Slovensku nemá nik.

Radosť po víťaznom góle Čederleho. (zdroj: Miroslav Slávik)

Paradoxne, corgoni majú teraz z vlastnej filozofie starosti. Z Pobežala už v sedemnástich spravili platného člena štvrtej formácie, no namiesto finále by mal zachraňovať Slovensko na majstrovstvách sveta do 18 rokov. V zostave tak vznikne otáznik, lebo A. Nemec a Chrenko ml., ktorých si tiež piplú na draft, zrejme takisto dostanú reprezentačné pozvánky.

Späť do Nitry. Vo finále má ďalšiu šancu pridať argumenty do diskusie o hlavnom meste slovenského hokeja. Akýže to kontrast s nekonečnou hanbou za plotom!