„Dala som sa nahovori na dvojizbový byt. Mesane som za nájomné, elektrinu a prúd platila 500 korún, z 1600-korunového dôchodku som si to ešte mohla dovoli,“ hovorí. „Teraz žijem už len v jednoizbovom byte, nájomné, strava a služby ma stoja vyše 4400 korún za mesiac. Dôchodok mi síce o nieo zvýšili, zostáva mi však z neho stále menej. A teraz poúvam, že sa majú robi zmeny a opä zvyšova ceny. Ak to neuvládzem plati, kam sa podejem?“
Manželia Geschwandtnerovci tu bývajú siedmy rok a chceli by tu aj doži. Za raajky, obedy, nájomné a služby zdravotnej starostlivosti platia mesane vyše 7000 korún, okrem toho každý z nich si 800–900 korún mesane pripláca na lieky. „Žijeme oraz skromnejšie, snažíme sa hospodári s dôchodkami – ale o, ke v našom veku už má lovek plno diagnóz?“ pýta sa Mária Geschwandtnerová. „Nie každému tunajšiemu obyvateovi môžu pomôc deti. Ke sme sa z tlae dozvedeli o chystaných zmenách, udia sa prekvapili a znepokojili. Niekto bol zhrozený, niekto plakal, ani vedenie nám nevedelo poveda podrobnosti. Sadli sme si a kolektívne sme vymysleli petíciu.“
Penzión a domov dôchodcov má 180 obyvateov, na petícii je 167 podpisov, niektoré však patria aj rodinným príslušníkom tunajších obyvateov. „Naše zariadenia sa nám stali skutoným domovom. Celý tento dlhodobo budovaný servis je pre nás finanne výhodný, lebo dosia sme si mohli dovoli z dôchodku túto dôstojnú starobu. Mali sme stravu, lekársku starostlivos a strechu nad hlavou. Ako sa však majú v rámci prevádzky zvýši poty klientov, ke už aj dnes sa sociálne slabší klienti tiesnia v jednej izbe aj štyria?
Bezvládni starí otcovia a matky so strachom akajú, i sa tieto útulky nestanú privatizaným „getom“, alebo i neskonia na ulici ako bezdomovci. My sa ale nevzdávame! Sme ochotní bojova a apelova na svedomie mladších spoluobanov, ale aj na svedomie detí a rodiov týchto poslancov, aby ich požiadali o zrušenie tohto uznesenia. Inak budeme musie zaa hladovku a odmieta lieivá. Dúfame, že na cestu Jána Palacha nebudeme musie pristúpi. Na svojich bedrách sme poas života niesli archu nedocenenej práce a dnes máme nárok na dôstojnú starobu,“ íta Mária Geschwandtnerová z petície. Hlassa jej pritom niekokokrát zlomí ažko zadržiavaným plaom.
Listiny osobne odniesla predsedovi NSK Milanovi Belicovi aj na Mestský úrad v Nových Zámkoch, kópiu poslala ministrovi Kaníkovi. V utorok 2. augusta prišli medzi obyvateov penziónu a domova dôchodcov predsedníka komisie sociálnej pomoci VÚC Lýdia Forrová a riadite Úradu VÚC Ján Kovarík.
„Vysvetlili nám rozdiel medzi privatizáciou a transformáciou, odpovedali na otázky obyvateov – niektorí boli vemi rozhorení,“ hovorí manžel pani Márie Henrich Geschwandtner. „Vniesli medzi nás trochu uspokojenia, ale ni nesúbili. Celá záležitos je ešte v krajskom parlamente. Už nemáme taký pocit, že by sme museli drža hladovku, ale strach nezmizol. Hádam len príde rozumné riešenie. Radi by sme však pouli samotných iniciátorov projektu, aké majú zámery.“
Na prelome júla a augusta Novozámania slávili Porciunkulu – jeden z najväších tunajších cirkevných sviatkov. Viacerí dôchodcovia zo Šoltésovej ho strávili v modlitbách za vlastnú strechu nad hlavou.
