Dvadsaťšesťhodinovú leteckú trasu z Melbourne cez Singapur do Viedne a potom ešte kus cesty autom absolvovala Magdaléna Hodossy-Taylor, ktorá po 37 rokoch opäť navštívila svoje rodné Komárno.
Dôvodom boli okrem iného 80. narodeniny jej matky Magdalény, s ktorou v kruhu rodiny oslávila aj vlastné okrúhle jubileum. Prešla sa po meste, ktoré jej pripomína detstvo a mlados.
„V roku 1968 som sa vydala za juhoslovanského mladíka Mikiho Mladenovia, ktorý si neskôr zmenil meno na Taylor, aby sa mohol lepšie presadi v práci. Ako odborník na plynové a vodovodné rozvody pracoval vo Viedni, kam som za ním pricestovala. Žili sme tu takmer rok, stále sme však hadali miesto, kde by sme sa mohli uplatni lepšie. Objavili sme pracovné ponuky v austrálskom Melbourne a už sme aj cestovali. Ako prisahovalci sme dostali skromný byt a prácu - ja v továrni na výrobu gumy, manžel v potravinárskom priemysle. Po dvoch mesiacoch sme mali vlastný podnájom a usilovne sme sa uili po anglicky (kurz financovala austrálska vláda). Manžel neskôr zaal pracova vo svojom odbore, ja som sa zatia alej vzdelávala a získala som prácu tlmoníky z anglického, maarského, slovenského a srbského jazyka. Zamestnala som sa v úrade istej nemeckej firmy, neskôr som prešla do amerického podniku, zaoberajúceho sa automatikou a výpotovou technikou, kde pracujem už 25 rokov. Mám na starosti taký rozsah práce, aký na Slovensku (vidiac prácu v úradoch) vykonáva 4 – 5 udí. Musím, samozrejme, vea urobi aj po pracovnom ase – nadasy nám nezaplatia, ale zato ocenia každú iniciatívu. Kto v Austrálii usilovne pracuje a úlohy si splní vas, dosiahne uritý životný štandard.“
V továrni dostávala pani Magdaléna 500 a v súasnej funkcii 800 austrálskych dolárov za týžde. Režijné výdavky na rodinný dom, v ktorom s manželom žijú, sú mesane do 200 austrálskych dolárov, o je asi 5000 korún. Za zdravotné poistenie platí mesane 10 dolárov, na dôchodok jej podnik mesane zráža z platu tri percentá. Celkovú sumu dostane každý zamestnanec pri odchode do dôchodku a narába s ou, ako chce.
„V Austrálii len málo udí, väšinou z chudobnejšej vrstvy, dostáva pravidelný mesaný dôchodok, pre manželský pár to predstavuje asi 300 dolárov na dva týždne,“ pokrauje Magdaléna Hodossy-Taylor. „Každý sa už poas aktívneho života stará o to, ako bude ži v starobe. udia kupujú nehnutenosti alebo cenné papiere. Aj my sme tak urobili - kúpili sme dva staršie domy, ktoré sme obnovili a potom sme ich dali do prenájmu. Teraz bývame v melbournskej asti Wien Bank, kde sú len rodinné domy, poschodových je tu vemi málo. Náš 26-roný syn Gratley pracuje na letisku v Melbourne.“
Svoje voné chvíle pani Magda trávi pri knihe, v záhradke, rada sa kúpe v mori. Leto u nich trvá od januára do apríla. Teraz je síce u nich zimné obdobie, ale ako hovorí: „V štáte Queensland je stále leto – a je to od nás len štyri hodiny letecky.“ Vôbec neutuje, že odišla ži do alekej cudziny, naopak, odporúa všetkým mladým: Kto vie usilovne pracova, nech ide skúsi svet. V Komárne sa jej najviac páia nové obchody, Nádvorie Európy a sloboda, v ktorej sa každý môže presadi, ako najlepšie vie.
„Chýbajú mi však rodinné domeky, na mieste ktorých teraz stoja paneláky. Mesto by mohlo by istejšie, obania by sa o svoje okolie mohli viac stara, podobne ako my v Austrálii. Osud ma zavial aleko. oskoro odcestujem do Melbourne, aby som po krásnych zážitkoch doma mohla ži svojím životom alej. O Komárne rozprá-vam všetkým spolupracovníkom aj známym a upozorujem ich, aby pri návšteve Európy do tohto pekného mesta pri Dunaji urite zavítali,“ uzatvára Magdaléna Hodossy–Taylor.
