Druhý hrad postavili v roku 1548 zo strategických dôvodov na mieste dnešného vnútorného mesta na pravom brehu Nitry. Novozámocká pevnos bola stavbou, ktorou sa bolo možno pochváli aj pred cudzincami. Bol to prototyp ideálnej renesannej pevnosti, postavený v širokej, rovinatej krajine v tvare šesramennej hviezdy. V každej bola nedobytná bašta s mnohými kanónmi, schopnými v prípade potreby striea na všetky strany. Okolo pevnosti bola vyhbená priekopa. Nové Zámky boli vlastne malé mesto s 24 ulicami, s presne naplánovanými murovanými domami. Novozámocký hrad tvoril koniec ochrannej iary pevností a hradov od Komárna až po Tokaj s cieom zabráni tureckým nájazdom do Rakúska a na Moravu. Svoju úlohu plnili Nové Zámky až do roku 1663, ke vekovezír Küprili Achmed dobyl hrad. Pevnos bránil kapitán Adam Forgách a plukovník Locatelli, ktorí boli nútení vzda sa, ke veža prachárne vyletela do povetria. Turecké vojsko vtiahlo do hradu 26. septembra 1663 a malo ho vo svojej moci do 19. augusta 1685. Dobytie Nových Zámkov otvorilo Turkom cestu na západné Slovensko a na Moravu.
Pod Nové Zámky prišli – hoci so znaným oneskorením – aj Tatári na ele so synom tatárskeho chána Achmeda Gereja. Turecké pramene sa zmieovali asi o 150-tisíc mužoch, v skutonosti ich bolo len 10 – 15 tisíc. Vyzbrojení boli senými zbraami a kopijami. Správanie sa Tatárov na našom území, vrátane vypisovania listov krymskému chánovi, nasvedovalo tomu, že osmanské velenie má v pláne znii zázemie nepriatea, vyvola chaos a získa nových daových poplatníkov. V Nových Zámkoch zriadili Turci stredisko svoje vekej provincie – eyláletu, ktorému podriadili viac ako 100 dedín a mesteiek. Udalosti z roku 1663 boli astou témou udových povestí a príbehov. V ase najväšieho ohrozenia mnohí obyvatelia poskytli cudzím uom ochranu, pomoc a prístrešie.
Po nevydarenom dobývaní Viedne roku 1683 cisár Leopold a poský krá Ján Sobieski prostredníctvom pápeža Inocenta XI. uzavreli s Benátskou republikou takzvanú Svätú ligu proti Turkom a vyzvali ostatných panovníkov, aby sa k nim pripojili. Cisár Leopold zorganizoval vekú medzinárodnú armádu pod vedením kniežaa Karola Lotrinského. Jeho úlohou bolo doby spä Nové Zámky a tým zaa oslobodenie Uhorska spod nadvlády Osmanskej ríše. Prvá etapa dobýjania mesta sa zaala 8. júla 1685. V boji proti Turkom knieža Lotrinský pokraoval do 7. augusta. Vtedy so svojou armádou vytiahol smerom na Ostrihom, aby zadržal as tureckej armády, ktorá tiahla na Nové Zámky. Dobýjanie mesta bolo zverené kniežau Capparovi. So svojimi generálmi sa dohodol, že pevnos, ktorá už bola poškodená delostrebou, dobyje útokom. Vtedy prišla správa, že Karol Lotrinský porazil turecké vojsko pri Ostrihome a ponáha sa so svojimi vojakmi spä do Nových Zámkov pomôc pri dobýjaní pevnosti. Útok na mesto sa zaal 19. augusta 1685. Ako prví v om vztýili cisársku vlajku barón d´Asti a plukovník Kulch. Opätovné dobytie Nových Zámkov oslavovali v celej Európe. Vekolepé oslavy usporiadali v mestách Neapol, Pforzheim, Norimberg, Breslava, Hamburg, po celej Európe dali razi pamätné mince. Pre Nové Zámky sa tým otvorila nová kapitola dejín.
HELENA RUSNÁKOVÁ
