NITRA. Majstrovskú šiltovku hodil lídrovi „kotla“, za rachotu arény zdvihol nad hlavu Dzurillov pohár a zrazu ho nebolo.
„Už som doma, zavolajte zajtra,“ odpísal nám ANTONÍN STAVJAŇA o 22.53 h.
MY Nitrianske noviny vo štvrtok doobeda trinástimi otázkami vyspovedali trénerského rekordéra extraligy a po roku 2016 znovu aj šampióna s jeho osudovou Nitrou.
V rozhovore sa dočítate:
- čo povedal o rozhodovaní sa medzi Nitrou a Spartou,
- po ktorom kole ponúkol rezignáciu,
- ako porovnal zlato 2024 so zlatom 2016,
- čo povedal o trénerskom nástupe Švarného,
- prečo majstrovskú šiltovku hodil lídrovi „kotla“ a čo ňom povedal,
- ako vnímal „vnútorné spory“ Michaloviec a Spišskej Novej Vsi,
- akú poklonu vysekol Mezeiovi
Skutočne ma zaujíma, ako prežívate váš druhý titul s Nitrou.
Skutočne vás to zaujíma?
Natočte o nás film, kričí Nitra. Pokorila sedem rekordov, vedenie rieši Stavjaňu Čítajte Málokedy je vás vidno usmievať sa tak veľmi, ako tomu bolo včera večer.
Pozrite, niežeby som sa zvykol usmievať málo, ale musíte mať dôvod sa usmievať. Nie som herec, aby som neustále rozdával úsmevy. Včera večer však na úsmev bol dôvod. Hlavou mi šlo veľa vecí.
Čo napríklad?
Že sa znovu niečo podarilo. Už keď sme šli na Poprad, hovorili sme si, že je to „mission impossible“. A my sme tomu spravili ďalšie dve pokračovania... Keď sa takéto niečo podarí, je to dôvod na úsmev.
Antonín Stavjaňa pri siedmej účasti vo finále slovenskej extraligy bral druhé zlato. (zdroj: TASR - Henrich Mišovič)Nitra ako prvá vyradila víťaza základnej časti už vo štvrťfinále, ako prvá z play-off vykopla tri najvyššie nasadené tímy a ako prvá vyhrala titul napriek tomu, že do vyraďovačky šla z predkola a až z ôsmeho miesta. To sú námety na sfilmovanie...
Pre viacero klubov to bola špecifická sezóna. Mnoho z nich si prešlo krízou. Súťaž bola vyrovnaná, i keď vo finále vznikli odskoky. Opodstatnene sme boli vnímaní ako outsideri. Tím dlho nebol vyspelý a už je jedno, z akého dôvodu. Skrátka sa kopili chyby, ktoré nás stáli veľa bodov. Mali sme veľa individuálnej kvality, ale dlhodobo hovorím, že kvalitní hráči ešte automaticky neznamenajú kvalitný tím.
S príchodom play-off sa mužstvo zomklo. Poviem to na príklade Alexa Cottona. Je to ofenzívny obranca a brániť príliš nevie. V základnej časti sa mu to ani nechcelo. Prišlo však play-off a bolo cítiť, že mu na tom záleží.
Takto by sme mohli ísť od hráča k hráčovi. Prišlo k synergii, súčtu kladných síl a mužstvo to skrátka zvládlo.
Ruku na srdce, po pokazenom finiši základnej časti ste verili, že sezóna sa môže skončiť titulom?
V tých momentoch sme nelietali v oblakoch. Nezlomní fanúšikovia však zrejme aj vtedy verili. To je už ale skôr otázka viery, náboženstva.
Samozrejme, na mužstvo sme sa vtedy pozerali reálne a odhadovali jeho možnosti. Na konci základnej časti nemalo formu ani kolektívneho ducha. V play-off však prekvapilo.
Tím posilnili zlomové momenty. Jedným z nich bol druhý zápas štvrťfinálovej série v Poprade a hromadná bitka. Hráči sa navzájom zastali jeden druhého. Bol to akýsi teambuilding, ktorý stmelil mužstvo.
Objatie Stavjaňu a Mezeia, legiend nitrianskeho hokeja. (zdroj: TASR - Henrich Mišovič)Bola vaša jedenásta sezóna v Nitre a druhá majstrovská čímsi emotívnejšia než predošlé?
