NITRA. Starý 66-ročný zimák zažil Jágra v baráži za Kladno, lahodnú súhru Pálffyho a Stümpela vo „federále“, 5 285 divákov na Trenčanov Demitru a Gáboríka, Hrtúsove „banány“, Kolníkovu paľbu, oslavu predošlých deviatich extraligových medailí, no čo videl v stredu, to sa v Nitre stáva zatiaľ presne raz za 99 rokov hokejovej existencie – titul a doma.
Najlepší fanúšikovia na Slovensku si také obrázky dosiaľ nemohli nasimulovať ani vo videohre. Mezei v stredovom kruhu navŕtal posledný puk do tímovej reťaze, zdvihol „Dzurillu“ nad hlavu a splnil im doslova viacgeneračné a detské sny. Paradoxne, ktorýmsi sa v duši rozľahlo prázdno – o čom predsa budú snívať teraz?
Nitra k titulu z roku 2016 pridala čerstvú kamarátku. (zdroj: Miroslav Slávik)„Kvôli tomuto zápasu som zrušil dovolenku na Malorke,“ dušoval sa skalný. „Áno, predám lístok – ak mi doplatíš hypotéku,“ pridal sa ďalší priaznivec a obaja po zlatom góle Bubelu plakali od šťastia. Tento klubizmus mal z historického nároku byť v Trenčíne, Košiciach či na Slovane – no je v Nitre, ktorá zimák vypredáva za tridsať sekúnd.
Úsmevne povedané, šéfovia Kováčik a Chrenko majú pod rukami ôsmy div sveta. No i záväzok a prekliatie úspešných. Musia robiť len výborný hokej. A teraz ukázať, že to dokážu aj bez legendárneho Stavjaňu.
Stavjaňa sa piaty raz lúči. Nitra prezradila, ako hľadá nástupcu Čítajte Nitra je najlepšia na Slovensku a nie je to náhoda. Titul je pôsobivý a cesta k nemu ešte viac. Zlato z ôsmeho miesta, stopka trom najlepším a finále 4:0 na zápasy, to je ťažko opakovateľné čo i len spolovice. Na moment ale odložme bokom zoznam majstrovských rekordov, hoci je jeden úchvatnejší než druhý.
Majstrom v piatok na amfiteátri tlieskalo šesťtisíc fanúšikov. (zdroj: Jakub Kania)Príbeh šampiónov totiž mal koreň dôvery a trpezlivosti. Kašíkovi po trápení v základnej časti nik neodťal hlavu, naopak, chytro mu pribudol kolega Aittokallio a na svete bol najlepší play-off tandem v extralige. Stacha vlani v Trenčíne nemal miesto, no vo vyraďovačke sa s +13 stal klubovým rekordérom. Kousu si poctivo počkali po takmer trojmesačnom zranení a do bitky o slávu dostali rozohrávača ako lusk. Pobežal mal len sedemnásť, Bačo v Košiciach paberkoval alebo hral za juniorku, no napokon im vnukli dôležité úlohy v štvrtej lajne. Lacku, Čederleho a Okoličányho po zoznamovacom štarte podržali a zrodil sa najlepší slovenský útok v extralige. Nehovoriac o Bučekovi, ktorý má životopis na zahraničie, no dokážu ho udržať doma.
Nitra skrátka robila to, čo sa iní báli. Ani po lajdáckom finiši základnej časti nikoho v jede nevyhadzovala. Neplánovane sa očistila o jeden rušivý element a v každej sérii bola jasne lepšia. Favoritov odpaľovala romantickým hokejom, na ktorý nepotrebovala stokilových hromotĺkov. Učí naň už mládež, aj v práci s ňou ide krajine vzorom, čerstvý titul s juniorkou a až štyria reprezentanti na MS U18 svedčia jasne.
Všetko pre nový štadión, sľúbil primátor na šesťtisícových oslavách. Lokalitu už majú Čítajte Zlato dalo potvrdenku obdivuhodnej filozofii dôvery a udržateľnosti. Ľahšou cestou k titulu je nákup drahých hviezd, ťažšou – no udržateľnejšou – rozvoj „no name“ hráčov v laboratóriu, v ktorom ste ochotní ísť aj do diskomfortu a obety, aby vám to budúcnosť vrátila jasajúcim amfiteátrom.
Osem semifinále a šesť finále za posledných desať sezón sú jasné dôkazy, že závidenú koncepciu nerozbije nijaké ego ani „rozpredaj“ hviezd, ktorý ale nehrozí. Pre Nitru to je úžasné svedectvo, že najlepší hokej na Slovensku sa dá robiť po nitriansky.
