NITRA. Časť jaskyne pod Nitrianskym hradom bude sprístupnená verejnosti. Na okresnom úrade už vypracovali návrh vyhlášky.
„Momentálne je na ministerstve životného prostredia, kde sa posudzuje, či spĺňa všetky náležitosti v zmysle legislatívy,“ informoval v utorok rezort.
Po doručení súhlasného stanoviska bude vyhláška zaslaná na zverejnenie vo vestníku vlády: „Dňom účinnosti sa stane jaskyňa, respektíve jej časť v dĺžke desať metrov od vchodu, verejnosti voľne prístupnou.“
Správa slovenských jaskýň doručila návrh na okresný úrad vlani v novembri. „Vzhľadom na vertikálny stupeň a riziko pádu navrhujeme verejnosti voľne sprístupniť iba vstupnú časť a nie celú jaskyňu,“ informovali na správe.
Nitriansky hrad bol tri roky bez veže, tvár anjela sa zaryla do zeme. Bude súčasťou expozície Čítajte Keď sa tak stane, pribudne v lokalite informačná tabuľa.
Hlavný vchod do jaskyne je zamurovaný. Múr v roku 2022 zrekonštruovali, pretože bol poškodený. Po vyčistení zamurovali aj spodnú časť chodby, kde bol nahromadený stavebný a komunálny odpad. Stálo to 2 285 eur s DPH.
Záujem o hradnú jaskyňu vzrástol po nedávnej revitalizácii lesoparku pod hradom. Vedie popri nej obnovený chodník.
Program záchrany jaskyne spracovali Igor Balciar a Peter Gažík zo Štátnej ochrany prírody. Priestor preskúmali v máji 2017.
Vo zverejnenej správe píšu, že ide o inaktívnu puklinovú jaskyňu sčasti vyplnenú sedimentami. Jej celková dĺžka je 39 metrov.
Prvý archeologický výskum v jaskyni urobil v roku 1931 Jaroslav Böhm. „Zdokumentoval prítomnosť niekoľkých pravekých črepov tzv. maďarovskej kultúry zo strednej doby bronzovej.“
V 50. rokoch minulého storočia boli sedimenty jaskyne narušené hľadaním tureckých pokladov: „Jaskyňa tým z archeologického hľadiska dosť utrpela.“
Žabiu fontánu v nitrianskom parku je možné ovládať aj mobilom. Vodníka presťahovali Čítajte Aktuálne slúži ako hibernačný priestor pre netopiere. Rastú tam riasy a machy, kvapľová výzdoba sa nevyskytuje.
Odborníci predpokladajú, že v jaskyni žil praveký človek. V usadeninách jaskynného dna sa v roku 1952 našli štiepané kamenné nástroje, „ktoré z typologického hľadiska možno považovať za výrobok lovcov a zberačov zo staršej doby kamennej“.
