Mezei medzi legendy a pán, ktorý zachránil organizáciu. Hodnotíme majstrov Slovenska

NITRA. Len tím vyhráva trofeje, píše sa v hokejových „bibliách“ a koľko razy unavene mávneme rukou, že ide len o staré klišé.

Nitra však trofej vyhrala práve tímom s veľkým T. Nepreťažovala dve-tri hviezdy ako Poprad a Michalovce, naopak, poctivo točila všetky štyri formácie. Majstri si v zlatej fabrike bystro podelili úlohy – ktosi sériovo vyrábal zlomové góly, ďalší v oslabeniach vyhadzoval puky, iný neúnavne napádal a takto by sme po dielikoch šampiónskeho puzzle mohli ísť dookola.

Corgoni na ceste za titulom vyradili top trojku základnej časti a tromfli sedem slovenských rekordov. MY Nitrianske noviny vystavili vysvedčenie každému z nich.

Brankári

LIBOR KAŠÍK. Jeden z najobľúbenejších gólmanov v histórii klubu. Nervy fanúšikov napínal lacnými inkasovaniami v základnej časti, no tie idú do zabudnutia, lebo fakty vravia jasne – keď na Vianoce 2022 prišiel, o záchranu sa bijúca Nitra ťahala šnúru trinástich prehier, no ubehlo šestnásť mesiacov a s Kašíkom v bráne je majstrovská. Obratnými „hašekovskými“ chvatmi si vychutnával série s Popradom a obzvlášť so Spišskou Novou Vsou. Percentuálnu úspešnosť zákrokov v porovnaní so základnou časťou vytiahol z 90,1 na 96. Len v troch z desiatich zápasov vyraďovačky inkasoval viac než jeden gól. Po titule si na znak úcty k nebohému českému velikánovi pobafkával z cigary od Romana Čechmánka.

SAMI AITTOKALLIO. Aj preto, že je o sedem centimetrov vyšší, volil vzpriamenejší brankársky postoj než Kašík. Súperi ho testovali strelami po ľade, zdalo sa, že Trenčania mu našli slabinu medzi betónmi, no v rozhodujúcom súboji predkola zastrel roletu. Kľúčovo zamkol bránu v otočke z 0:3 na 4:3 v piatom zápase štvrťfinále s Popradom. V semifinále eliminoval Michalovce, keď bolo najviac treba. Výbornými zákrokmi na Spiši zase prihral Nitre vedenie série. Vo vyraďovačke by ste mu zrátali aj pár lacných gólov, no vo väčšine momentov ukázal, prečo pred vyše desiatimi rokmi dvakrát chytal NHL za Colorado.

Libor Kašík po Zlínu (2014) vychytal titul i Nitre (2024). (zdroj: Jakub Kania)

Obrancovia

BRANISLAV MEZEI. Najstarší držiteľ titulu v histórii slovenskej extraligy. V USA majú komiksového hrdinu „Captain America“, pod Zoborom Mezeia ako nefalšovaného „kapitána Nitra“. Reflektory si ho nevšímajú, jeho parametre najlepšie ocenia fajnšmekri poctivej defenzívy. V priestoroch okolo brány je ťažko prekonateľný, výborne číta hru, nezmätkuje v rozohrávke. Rešpekt v šatni si nemusí vynucovať „pózersky“ silenými dohovormi, sála z neho prirodzená aura úspechu, ktorá spoluhráčov upokojuje. Je bez preháňania na knihu, ako aj v 43 rokoch školí dvakrát mladších. Druhým titulom sa už naplno zaradil medzi najväčšie legendy nitrianskeho hokeja. Keby ukončil kariéru, utrpela by celá súťaž.

ALEX COTTON. „S príchodom play-off sa mužstvo zomklo. Poviem to na príklade Cottona. Je to ofenzívny obranca a brániť príliš nevie. V základnej časti sa mu to ani nechcelo. Prišlo však play-off a bolo cítiť, že mu na tom záleží,“ trafil klinec po hlavičke tréner Antonín Stavjaňa. Kanadský bek sa v základnej časti dopúšťal horibilných kiksov vo vlastnom pásme. Vo vyraďovačke ale nakopol motor, minimalizoval chyby v rozohrávke a v špeciálnej presilovkovej formácii s Bučekom na modrej plnil dôležitú rolu na ľavom kruhu. Na oslavách titulu kričal do sveta, že v Nitre chce ostať. Vedenie mu novou zmluvou napokon ešte dalo šancu, aby sa dotkol hrany potenciálu. A možno aj zlepšil ranu od modrej, lebo s takou povesťou pôvodne prichádzal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Titul musíme vyhrať aj bez Stavjaňu. Ak ide o klub, nepoznám rodinu (37 otázok Kováčikovi) Čítajte 

FRANTIŠEK GAJDOŠ. Neraz falošný krídelník, ktorý pod prefíkaným úsmevom skrýva mentalitu „zlého chlapca“. V základnej časti sa miestami pochybovalo o jeho výkonnosti, už totiž nebol „no name“ hráč ako vlani, musel potvrdzovať reprezentačnú fazónu z lanských MS. V play-off sa však hecol, bol extraligovým lídrom v blokovaní striel, navyše efektívne podporoval útok. Hoci nie je hora svalov, nebál sa ani drsných momentov, necúvol z hromadnej bitky po druhom zápase v Poprade. Do Litvínova ide s vizitkou jediného Nitrana, ktorého národný tím vzal na šampionát v Česku.

František Gajdoš sa ako jediný majster z Nitry dostal do konečnej nominácie na majstrovstvá sveta. (zdroj: Jakub Kania)

MIKKO KOUSA. Fínsky profesor rozohrávky, na ktorého sa oplatilo počkať. Na Valentína sa vrátil do prevádzky po takmer trojmesačnej pauze zavinenej zranením. Bystrosťou vo výrobe nahrávok dokazoval, prečo odohral 747 zápasov v Liige, KHL, SHL, DEL a NLA. V 35 rokoch už nie je najrýchlejší a občas sa púšťal do situácií, ktoré nemal úplne pod kontrolou, no v sumáre bol pre Nitru jasným prínosom. Spievala hlavne jeho asistencia Jacksonovi v šiestom zápase s Michalovcami. V poslednom dueli so Spišiakmi zase Lacku vysunul luxusným pasom od mantinelu, z ktorého aj adresátovi padla sánka.

MARKO STACHA. Tento hráč Nitre nosí šťastie. Jeden zo symbolov tímového vzletu z lanského suterénu extraligy až k zlatu. Jeho výmena za Drábeka z januára 2023 bola pre corgoňov absolútnym „majstrštykom“ a pre Trenčín kiksom hodným banovania. V Dukle nemal miesto, pod Zoborom je ťažiskový obranca s dobrým pohybom i rozohrávkou. Zaberal na oslabeniach aj v rovnovážnom počte. V plus-mínus dosiahol +13, čo sa žiadnemu inému Nitranovi vo vyraďovačke nikdy nepodarilo. Celkovo bol prvým hráčom do 22 rokov v histórii HK, ktorý sa v sezóne dostal na kótu +27. Pristala by mu aj reprezentačná pozvánka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Lístok za hypotéku. Nitra má ôsmy div a majstrov z laboratória (komentár) Čítajte 

MATEJ BAČA. „V sezóne spravil ešte väčší progres než Lacka a Čederle,“ vychválil Baču šéfredaktor uznávaného Hokejportalu Pavol Rajtar. Tvrdý obranca eliminoval pochybnosti o svojej spôsobilosti do hravého nitrianskeho systému. Šancu na mieste, kde si jeho brat Martin v rokoch 2011 – 2014 spravil výborné meno, premenil do životnej sezóny. Súrodenca, raz strieborného a raz bronzového, dokonca zlatom predčil. Tesným bránením nedával dýchať hviezdam protivníkov, na oslabeniach vyhadzoval dôležité puky a rozohrávku posvätil jednoduchosťou. V kritických momentoch sa už-už hotoval zhodiť rukavice, do bitky s „Bačisom“ si však takmer nik netrúfol.

Matej Bača zažil prelomovú sezónu v kariére. (zdroj: Jakub Kania)

MARTIN VITALOŠ. Keď ho 18. februára nešťastne zasiahla zvolenská korčuľa do predlaktia, prvotnou témou bolo ohrozenie kariéry, nieto štart ešte v tejto sezóne. A predsa sa to stalo. Keď tresty za hromadnú bitku v Poprade okyptili nitriansku obranu, „Vity“ aj so sebazaprením vyplnil diery. Vyše mesačný výpadok z neho síce bol cítiť, no nedostatky kompenzoval srdcom a urputnosťou pri mantineloch. Vo finále obetavo zastúpil Pobežala, neznalý by nespozoroval, že corgoni hrajú v štvrtom útoku s obrancom. K tomu všetkému sa stal obľúbencom fanúšikov.

OLIVER FATUL. Sústredenými výkonmi vypĺňal voľné okienka v obrane, a to najmä v sérii s Popradom. Z reči tela mu kričalo, že šancu v medailových bitkách si ohromne váži a nechce sklamať. Nie je elegantným bekom-virtuózom, no Nitre doručil jednoduché a koncentrované bránenie v momentoch, keď to od neho vyslovene potrebovala. Aj preto sa šepká o Fatulovom zotrvaní.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Stavjaňa sa piaty raz lúči. Nitra prezradila, ako hľadá nástupcu Čítajte 

Útočníci

SAMUEL BUČEK. Hviezda, líder, bodový aj gólový kráľ slovenskej vyraďovačky, tretíkrát držiteľ Zlatej korčule pre najužitočnejšieho hráča play-off – čiže všetky ďalšie slová sú zbytočné. Nepopulárne sa nazdávame, že pri striebrach 2019 a 2022 bol smerom vpred ešte výraznejší. Možno aj preto, že do play-off 2024 nevstúpil úplne fit. Hokej sa však hrá na tituly a Buček ho Nitre prihral tímovými výkonmi. Dával najavo, že úspech mužstva povyšuje nad osobné štatistiky. Potiahol gólmi v najdôležitejších okamihoch, hra tradične stála práve na ňom. Považovali sme ho za najmenej nahraditeľného hokejistu z celého kádra. Keby bol čo i len v polovičnej kondícii, palebná sila majstrov by nesmierne utrpela.

Samuel Buček aj v treťom play-off s Nitrou získal Zlatú korčuľu. (zdroj: Miroslav Slávik)

SAHIR GILL. Mr. save the franchise (pán, ktorý zachránil organizáciu) – tak kreatívneho Kanaďana na sociálnej sieti okomentoval bývalý brankár Nitry Matt O'Connor. Gill na diaľnici z decembra 2022 do apríla 2024 dotiahol corgoňov z boja o záchranu až k titulu. Z provy elitného útoku rozdával premyslené asistencie, ktoré by obyčajný hráč nenatrénoval ani za dva životy. Brilantné korčuľovanie spájal s najvyšším hokejovým IQ v tíme. Na rozdiel od minulej sezóny našiel kolegu (Bučeka), ktorý jeho úžasné nahrávky premenil do gólových koncertov. Gill sa vylízal z bodových suchôt z finišu základnej časti a vo vyraďovačke pridal aj vo fyzickosti. Strelil gól, bez ktorého by Nitra možno nebola majstrom – 17,5 sekúnd pred koncom štvrtého duelu série s Popradom vybavil neskôr úspešné predĺženie a namiesto 1:3 bola séria 2:2.

FILIP BAJTEK. „Bajtek je veľký dôvod, prečo Nitra získala titul,“ vyhlásil televízny expert a bývalý obranca NHL Boris Valábik. „V play-off mal najkonzistentnejšiu výkonnosť spomedzi našich útočníkov,“ poklonil sa už slovenskému krídelníkovi prezident klubu Miroslav Kováčik. „Bajtus“ sa znovu raz predstavil ako hráč pasujúci do vyraďovačky. Dotieravosťou obmedzoval súperov, dokázal vybojovať presilovky a najmä prijať i rozdať v priestoroch, v ktorých to najviac bolí. Húževnatosť pozlátil šikovnosťou a „hokejovosťou“ hráčom jeho typu nie úplne vlastnou. Tým pádom sa najproduktívnejší cudzinec v histórii HK stal komplexným „play-off zvieraťom“, ktoré by okamžite podpísal každý iný extraligista.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Všetko pre nový štadión, sľúbil primátor na šesťtisícových oslavách. Lokalitu už majú Čítajte 

ROBBY JACKSON. „Nitra získala špičkovú posilu,“ napísali sme v MY Nitrianskych novinách po októbrovom podpise Američana – a do bodky sa to potvrdilo. Strelil 36 gólov, žiadny cudzinec v ktorejsi z predošlých tridsiatich sezón slovenskej extraligy nedal viac! Srdcervúco oslavoval s fanúšikmi, ktorí jeho meno kričali najhlasnejšie po Bučekovom. V play-off zbúral mýtus o tom, že proti top štyrom tímom mu to nepáli. S nízkym ťažiskom sa ťahal do šancí a úhľadne ich vešal do vinklov. Michalovce odstrelil šiestimi finálovými gólmi. Dvoma trefami vybavil zlatý mečbal so Spišiakmi.

Robby Jackson zlomil rekord Davida Lalibertého (2015/16) o najproduktívnejšej sezóne cudzinca v Nitre. (zdroj: Miroslav Slávik)

MILOŠ BUBELA. Prebudenie Šípkovej Ruženky. I tak dokážeme charakterizovať nový život v Bubelovej hre, keď sa lámala sezóna. Zachraňujúci bozk mu nevnukol nijaký princ, ale aura play-off zápasov, v ktorých niekdajší olympionik zo Pchjongčchangu 2018 naplno zažiaril. Kopol do vrtule, zlepšil pohyb, spresnil kombinácie. Prospelo mu povýšenie na druhého centra po zranení Gatesa. Dôležité góly strelil Trenčínu, Popradu trafil šibenice i rozhodujúci nájazd v štvrtom zápase série a najpamätnejší kúsok si nechal do „titulového“ predĺženia so Spišiakmi. Muž veľkých momentov bol žolíkom v kritických chvíľach a právom si vydrel novú zmluvu.

PATRICK NEWELL. Hoci nemal Jacksonov drajv ani Bubelovu presnosť, v druhej lajne snaživo sekundoval zdatnejším kolegom. Napokon ostal v ich tieni, a to napriek svojim nesporným korčuliarskym dispozíciám. V rozhodujúcom semifinálovom zápase s Michalovcami strelil dôležitý gól. Víťazným zásahom pomohol corgoňom aj „skrytou“ pohotovou ranou v prvom dueli na Spiši. Legionár však musí byť herne ešte výraznejší, preto bude prekvapením, ak Newell v Nitre ostane.

JAKUB LACKA. Na málokoho v tíme sa viac hodí pomenovanie „pracovitý hokejista“. Vo vyraďovačke vybojoval až štrnásť presiloviek, čo bol interný nitriansky rekord. Ako húževnato forčekoval, tak sústredene bekčekoval. Pre tím by sa aj rozkrájal. Nie je najbleskovejší šprintér ani najlahodnejší technik, bolo by však zvrátené tvrdiť, že nie je zručný hokejista. Komplexnými výkonmi v najlepšej slovenskej play-off lajne prepájal šikovného Čederleho s rýchlikom Okoličánym. Životnou prvou tretinou v druhom zápase na Spiši nasmeroval Nitru za finálovým vedením 2:0.

Sebastián Čederle strieľal pamätné góly. (zdroj: Jakub Kania)

SEBASTIÁN ČEDERLE. Center lajny, ktorá očarila Slovensko. Kto by ho hodnotil len cez priezor nevzácneho priemeru 0,52 bodu na zápas, bol by ukrutne nespravodlivý. Čederle zamestnával obrany akoby nevyčerpateľnou energiou, obratným korčuľovaním a hokejkou, ktorou myslel o krok vpred. V odoberaní pukov bol obdivovanou špičkou, obzvlášť efektívne dokázal okradnúť protihráčov odzadu. K tomu strieľal góly, na ktoré fanúšikovia nezabudnú. Slovanu ešte v základnej časti trafil „michigan“ spoza brány. Michalovce v semifinále zložil „bejzbalovým“ gólom aj víťaznou trefou v predĺžení rozhodujúceho zápasu série, keď si šikovne našiel palebnú pozíciu.

DÁVID OKOLIČÁNY. Kto ho prekorčuľuje, zaslúži si rešpekt. Trnavský expres stelesňoval energickosť a neúnavné napadánie vychvaľovanej tretej lajny. „Úderka z Hangócky“ v zápasoch nechcela sedieť v kúte a práve „Oko“ dirigoval jej bleskové prechody do útočného pásma. Útočník ako šitý do povestných protiútokov Nitry upokojil majstrov druhým gólom v rozhodujúcom zápase štvrťfinále s Popradom. Dôležito skóroval aj v druhom finálovom dueli na Spiši. Pod Zoborom mu rozprestreli krídla viac než v Nových Zámkoch i Michalovciach a odvďačil sa životnou sezónou. Mladším kolegom z lajny síce reprezentačná pozvánka priletí asi skôr, no Okoličány ani „až“ v 27 rokoch nemusí byť bez šance.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fanúšikovia sa čudovali. Úderka z Hangócky však potiahla Nitru za titulom Čítajte 

TOMÁŠ POBEŽAL. O jeho užitočnosti najlepšie hovorili vrásky na tvárach šéfov Kováčika a Chrenka i fanúšikov, keď „Pobe“ musel namiesto finále ísť zachraňovať Slovensko na MS do 18 rokov. Na krídle štvrtej lajny potvrdzoval hokejovú inteligenciu, ktorou v Poprade raz i cenne vybojoval presilovku. V 17 rokoch sa nebál súbojov s dvakrát staršími protihráčmi, ustál aj zrážky s o hlavu vyššími. Nešpekuloval psími kusmi, na ktoré v jeho pozícii nebol čas, hral jednoducho a bral si k srdcu pokyny trénerov. Zaťal zuby a ohromný talent si vyformoval troma náročnými sériami vo vyraďovačke, ktoré ho pripravili na očakávaný budúcosezónny rozlet.

TOMÁŠ HRNKA. „Hrnec“ potvrdil, že o ňom netreba pochybovať. Kto hútal, či po zraneniach už nie je iba polovičný, v play-off dostal jasnú odpoveď. Pohybom už neoslní a rýchlika zo seba nespraví, no čítanie hry, orientáciu v predbránkovom priestore a nepoddajnosť môže vyučovať. V 21 zápasoch vyraďovačky strelil rovnako veľa gólov (9) ako v 38 dueloch základnej časti. A to napriek tomu, že okrem presiloviek a oslabení hral „až“ štvrtú lajnu. „Keby som sa urážal, môj výkon by bol nulový, a tak som tú rolu prijal, bojoval som a z toho vznikli dobré veci. Pre budúcnosť však platí, že nie som ‚štvrtopäťkový‘ hráč,“ odkázal Tomáš Hrnka z majstrovských osláv.

Tomáš Hrnka (v objatí s kondičným trénerom Miloslavom Cebom) vyhral už svoj štvrtý extraligový titul. (zdroj: Miroslav Slávik)

RÓBERT BAČO. Kto je víťaz februárovej výmeny Slovák – Bačo? Náročná otázka. Košice, ťahané aj hetrikom veterána v semifinále, alebo Nitra, ktorá mladíka opásala nenápadnými úlohami v štvrtej lajne a je majstrom? Extraligový debutant sa v každej sérii previnil zbytočnými faulmi, no ak mal do formácie s Pobežalom a Hrnkom priniesť fyzickosť, necúvať v súbojoch a raz za čas i korčuliarsky zahroziť, tak to splnil. Navyše určite nevyčerpal potenciál naznačený dvoma gólmi v štyroch zápasoch lanských MS do 20 rokov.

Nehodnotili sme Petra Valenta, Davida Kodhaja a Juraja Beržinca, ktorí síce figurovali na súpiske tímu vo vyraďovačke, no do zápasov nezasiahli vôbec alebo iba epizódne. Súčasťou tímu bol aj Brent Gates, po otrase mozgu v poslednom kole základnej časti však play-off úplne vynechal.