Nielen korčule či hokejku potrebujú k životu nitrianski hokejisti. Mimo štadióna sa viacerí z nich radi maznajú so svojimi psími miláčikmi. „Barney je pre mňa nenahraditeľný spoločník, doslova najlepší priateľ človeka,“ vyznáva sa brankár nitrianskych majstrov Libor Kašík.
Okrem neho vám predstavíme psíkov Sebastiána Čederleho, Martina Vitaloša, asistenta trénera Dušana Mila a fyzioterapeutky Lenky „Skalky“ Skaličanovej. Každý z nich pridal charakteristiku svojho miláčika a zaujímavé príbehy z nažívania si so psíkom. Dozviete sa napríklad, ktorý psík už roztrhal vankúše, ktorému padla za obeť sliepka, koho volajú „šatňový pes" a ktorý sa typologicky najviac hodí k svojmu majiteľovi.
„Dcérka“ miluje vodu
Bella
* 2 roky
* miešanec
* majiteľ: Martin Vitaloš s priateľkou Naty
Martin Vitaloš: „Našu fenku mám od kustóda Romana Kollárika, Bella pochádza z jedenástich súrodencov. Voláme ju „dcérka“, ha-ha... Spáva s nami posteli, sedí na gauči, pozerá s nami televíziu. Najradšej má dokumentárne filmy o koňoch, vtedy je ňufákom nalepená na obrazovke. S inými psami vychádza výborne. Keď sme v kaviarni, pekne si ľahne a leží, ale keď sme vonku, je veľmi akčná. Miluje vodu, na každej prechádzke musí ísť do jazera či do rieky. Rada chodí aj na ryby. So mnou, Ivanom Švarným a jeho psom už zvládla aj skialp na Králikoch. Má aj prezývku „šatňový pes“, požičiavajú si ju totiž od nás Libor Kašík aj Marko Stacha.“
Šteňa by sa hralo aj so sliepkami
Ben
* 4 mesiace
* labrador krížený s vlčiakom
* majiteľ: Sebastián Čederle
Sebastián Čederle: „Odmala som psíčkar, psy mi prirástli k srdcu. Bývam na dedine pri Skalici. Mal som belgického vlčiaka, fenku Any, chodil som s ňou na „cvičák“, na bicykel či na výšľap do Zlatníckej doliny. V decembri nám ako 11-ročná zomrela, tak sme si zaobstarali nového psíka, lebo k rodinnému domu to proste patrí. Ben je ešte šteňa, je veľmi hravý, všetko nám chce brať a hrýzť. Hrá sa napríklad s golfovou loptičkou či plastovou fľašou. Začínam ho trošku učiť klasické povely ako „zostaň“, za odmenu mu dávam piškóty, ale zatiaľ to ide ťažko, musíme byť trpezliví. Odkedy som sa vrátil po sezóne domov, trávim s ním veľa času. Už chodíme na kratšie prechádzky. Na dvore sme už s ním mali aj jednu nemilú príhodu. Nejakou náhodou sa dostal do výbehu pre sliepky, on sa s nimi chcel hrať, no jedna padla za vlasť…“
Bulteriér, ktorý miluje ľudí
Mia
* 6 rokov
* stafordšírsky bulteriér
* majiteľ: Dušan Milo
Dušan Milo: „Je to náš druhý pes, predtým sme mali yorkshirea. Aj keď svojím výzorom budí rešpekt a niektorí ľudia sa jej môžu v prvom momente báť, má veľmi priateľskú povahu a miluje ľudí. Rozdáva radosť nielen nám, ale aj každému, koho stretneme. Bývame v rodinnom dome, takže Mia trávi v lete viac času vonku, v zime zasa vnútri. Keď sa dá, berieme ju aj na dovolenky. Čo sa týka stravy, nie je prieberčivá. Nechce sa jej veľmi behať, táto rasa sa v teple prehrieva. Zvládne prechádzku aj na Pyramídu, ale nie behom. Mia sa nerada kúpe, maximálne si vo vode omočí nohy. Sme radi, že ju máme.“
Láska na prvý pohľad
Trevis alebo Tete
* rok a 3 mesiace
* rasa: „čo ulica dala“
* majiteľka: Lenka Skaličanová
Lenka „Skalka“ Skaličanová: „Podporujem útulky a keď som tohto psíka uvidela na instagrame, bola to láska na prvý pohľad. Zaujal ma doslova ľudskými očami. Zobrala som si ho z Brezna z Tuláčika. Je to asi kríženec pudla a bradáča. „Teteho“ mám zhruba pol roka. Prvé dva dni bol úplne ustráchaný. Teraz, keď vie, že má domov, sa osmelil. Už mi zožral šľapku i nabíjačku. Vážne! Roztrhal mi všetky vankúše a ich obsah som mala po celom dome... Odvtedy ho však už vychovávam a nerobí takú zlobu. Keď ho zoberiem do kabíny, vždy si niekoho nájde a oblizuje ho. Chodíme dvakrát denne na dlhé prechádzky, mám v pláne s ním aj behať. Mám kamošky a kamošov, ktorí ho tiež chodia venčiť. Keď som odcestovaná, ide k rodičom a tí ho rozmaznávajú. Mám doma aj dve mačky, sú staršie, „Tete“ sa chce stále s nimi hrať, ale nie vždy naňho majú náladu…“

Aký pán, taký pes
Barney
* 10 rokov
* maďarský stavač (po česky: maďarský ohař)
* majiteľ: Libor Kašík
Libor Kašík: „Hovorí sa: aký pán, taký pes, a v mojom prípade to plne platí. Barney je lovecký pes, má skvelé pudy, je veľmi rýchly, reflexívny, vie chytať zver. Typologicky sa ku mne hodí. Teda verím, že ešte aj som na ľade stále rýchly (smiech). Okrem toho, krásne vyzerá, má jednotnú farbu, je temperamentný, hravý, inteligentný. Mám ho veľmi rád. Zaujímavé je, že som si ho zaobstaral pred 10 rokmi kúsok od Nitry. Je veľmi učenlivý, naučil som ho veľa pokynov.
Je to môj prvý pes a úplne mi sadol. Vyhral so mnou obidva tituly, v Zlíne aj v Nitre. Musím potvrdiť, že pes je najlepší priateľ človeka. Keď som sa potreboval vyrozprávať, Barney ma vnímal a bol pre mňa aj takou bútľavou vŕbou. Nenahraditeľný spoločník.
Počas sezóny je u môjho otca na dome, aspoň nie je tatko na baraku sám. Je to väčší psík, v Nitre na byte by nemal dostatok priestoru. Keď sa s ním uvidím po dlhšom čase, je úplne nadšený, ale je to vzájomné!“
