VRÁBLE. „Hrkú, hrkú, máme sucho v krku,“ oslavovala šatňa Prievidze, ktorá mohla zlatom vyvážiť víťazstvo 1:0 vo Vrábľoch. Štvrtoligisti nedovolili 250 divákom zažmúriť oči, domáca „U23“ paľbou šancí siahala na tri body, atraktívny šláger napokon rozsekla krutá rana Davida Zedeka k žrdi v 82. minúte.
Najväčšie ovácie zožal muž s aurou úspechu. Staručký štadión naposledy vytlieskal obľúbenca. Ligová legenda Tomáš Ďubek si už neťukne za béčko FC ViOn. V striedaní stráží pomyselne predala štafetu ohromujúcemu výkonu prievidzskej nádeje.
V reportáži sa dočítate:
- Ďubek o konci v FC ViOn: kariéru mi nik neukončí,
- aký ohromujúci talent predstavila Prievidza,
- či Hlohovský v lete ukončí kariéru,
- ako Prievidza premýšľa o postupe do tretej ligy,
- prečo vo Vrábľoch nie sú výsledky úplne prvoradé
Legenda s darom od Boha
Futbalový rozum? Hráči ho drilujú, je v učebniciach či zostrihoch Ligy majstrov – no Tomáš Ďubek sa s ním narodil.
Preto s Ružomberkom bral double, s Libercom český pohár, raz reprezentoval, vyhlásili ho najlepším hráčom slovenskej ligy (2013) a v nej má viac štartov než on (460) iba michalovský Žofčák (468).
Prvoligový level mu je už priveľký, no v majstrovstvách regiónu v nedeľu zase rozdával radosť. Nekompromisne podržal lopty, ustál ťažké súboje, brilantne rozbiehal kombinácie, rozkazoval „deťom“ okolo seba (siedmim spoluhráčom do 23 rokov), ba i „za uši vyťahal“ rozhodcov.

Tribúna vedela, že Tomášovi Ďubekovi zrejme tlieska naposledy. Druhý najlepší strelec prvoligových dejín FC ViOn bude od 1. júna bez práce. Vrábeľskí funkcionári Jozef Valach a Ján Zrubec mu darčekovým košom ďakovali za vždy ochotnú pomoc béčku.
„Ostatní áčkari ViOnu by si z Ďubeka mali brať príklad. Nikdy nemal problém vo voľnom čase pomôcť a odmakať zápas. Naši hráči sa od neho mali čo naučiť. Jeho prístup, ochota a kvalita boli za tie roky veľkým prínosom pre vrábeľský futbal,“ poklonil sa tréner Kristián Maťko.
Aj kouč víťaznej Prievidze Filip Hlohovský zložil klobúk pred svojim bývalým prvoligovým súperom:
„‚Ďubo‘ je legenda. Vo Vrábľoch ho ľudia rešpektujú, nečudujem sa, že si rád prišiel zahrať. Žiaľ, nie všade si podobné osobnosti až takto vážia. Klobúk dole pred Tomášom, aj v jeho veku má na ihrisku úžasný prehľad. Ľavačku má neskutočnú, dostal ju darom od Boha.“
Vie a možno povie
Šesť rokov a dosť. Po Tomášovi Ďubekovi ostala v Zlatých Moravciach bilancia 171 zápasov a 39 gólov v prvej lige a pohári, dve semifinále Slovnaft Cupu, baráž o pohárovú Európu či štyri záchranárske misie. V aktuálnej vypadávajúcej sezóne sa mu ušlo iba 56 minút v najvyššej súťaži. Asistoval trénerovi Dušanovi Uhrinovi ml.
S o to väčšou chuťou bol mozgom štvrtoligového béčka.
„Nikdy nehovor nikdy, no na 99 percent to bol môj posledný zápas za Vráble. Aj preto sa chcem poďakovať všetkým, ktorí tu robia futbal. Chodil som sem rád. Na všetko treba dvoch a tu tomu tak bolo. Donedávna som dokonca na vrábeľskom ihrisku ťahal 15-zápasovú šnúru bez prehry,“ povedal nám 37-ročný špílmacher.

Čerstvá rozlúčka vionistov s Tomášom Ďubekom ešte bude témou aj v MY Nitrianskych novinách.
„Povedal som si, že kariéru mi nik ukončovať nebude. Ja si o nej rozhodnem sám,“ povedal ostrieľaný futbalista a s nádychom tajomna pokračoval.
„Na ViOne mi povedali, že končím. Musím to rešpektovať. Bolo to pre mňa mierne sklamanie, ale už odznelo. Možno viem, čo za tým hľadať – a možno to aj poviem,“ dodal bývalý reprezentant, ktorý nevešia kopačky na klinec.
„Ešte chcem hrať. V lete musím nájsť nové možnosti a dobre sa pripraviť na ďalšiu sezónu,“ pripojil Tomáš Ďubek, keď si tľapol so starým známym. Proti Hlohovskému v prvej lige odohral šestnásť zápasov a vyhral len posledné dva.
„Keď som chodil hrať za Vráble, vždy som si deň pred zápasom pozrel, koho známeho stretnem. Rád som Filipa po rokoch videl. V lige toho odohral veľa, stretávali sme sa. Tieto kamarátstva sa len tak nestratia,“ pousmial sa zvolenský rodák.
O nemilej prehre 0:1 utrúsil tri vety: „Úrovňou veľmi dobrý zápas, jeden z lepších, ktoré som tu zažil. Kombinačný futbal Prievidze nám vyhovoval. Polčas sme mohli vyhrať 3:1, zápas napokon mohol skončiť 3:3 či 4:4.“

Ohromujúci Čulák
Kde jedna veľká kariéra pomaly končí, druhá azda začína. Aj vrábeľským fanúšikom padla sánka z výkonu brankára Prievidze. Bystro čítal hru, šikovne vybiehal a najmä vychytal päť čistých góloviek. Ustál nájazdy Homolu a Domastu, mrštne sa vrhol k žrdiam po ranách Zrubca a Gráca a nohou reflexívne vyrazil tutovku Gahíra.
Alex Michal Čulák zbieral komplimenty.
„Nepodržal nás prvýkrát. Má veľmi dobré parametre, obrovské predpoklady a pred sebou veľmi dobrú kariéru. Má stále iba 21 rokov, s jeho fyziognómiou môžeš chytať ďalších dvadsať rokov. Verím, že si zachytá vyššiu ligu – avšak u nás,“ zatlieskal gólmanovi tréner Filip Hlohovský.
Vrábeľský kouč Čuláka trénoval v Topoľčanoch. „Je to šikovný a poctivý chlapec. Chýbajúcu výšku kompenzuje mrštnosťou a výberom miesta,“ riekol Kristián Maťko.

Prievidzský hrdina zapísal štvrté jarné čisté konto. Baník posilnil v zime a len v troch z desiatich zápasov inkasoval viac než raz.
„Vždy je pre mňa dôležité chytiť sa prvým zákrokom, čo sa mi vo Vrábľoch podarilo. Už na rozcvičke som zaevidoval, že je tu dobré ihrisko. Celkom som sa zapotil. Vzhľadom na priebeh zápasu si tri body ohromne vážime. Chutia brutálne! Dobre sme bránili, čakali na šance, pár nevyužili, no napokon to padlo,“ hodnotil Alex Michal Čulák, brankársky „odchovanec“ exligistu Mateja Kopeckého.
V nedeľu ho pár razy otestoval aj ikonický Ďubek. „Je to legenda, má takmer najviac štartov v prvej lige. Jeho skúsenosti nejdú oklamať. Keď mal loptu, museli sme si dávať pozor,“ uznal prievidzský mladík.
Pomýšľajú na postup
Baník sa blysol sviežim futbalom a pri Žitave nechal vizitku vyspelého mužstva. V estetickom vysvedčení za Vrábľami zaostal len o pár percent. Remízový – alebo skôr k domácim sa nakláňajúci – duel rozsekol v 82. minúte po krídelnej akcii David Zedek.
„Dobrý hore-dole zápas, skvelý pre fanúšika, množstvo šancí. Mohol skončiť 3:4 i 4:3. Domáci možno boli ku koncu lepší, no my sme z brejku skórovali. Našim hráčom patrí vďaka, ale takisto aj súperovým za príjemné prostredie a výborný zápas,“ kvitoval tréner Filip Hlohovský.
Štvrtoligového nováčika ťahajú aj členovia Jedenástky roka ZsFZ Lukáš Sluka a Boris Polevka, z postupových ambícií napokon ostal boj o bronz. V novom ročníku ale sľubuje útok na špicu.
„Plány sme mali už v tejto sezóne, no stratili sme veľa bodov so súpermi zo spodku tabuľky. Keď to s takými protivníkmi nezvládneme, nemôžeme pomýšľať na lepšie umiestnenie. Uvidíme, čo v nasledujúcej sezóne, niečo tu budujeme. Verím, že v lete prídu posily a budúci ročník bude lepší. Máme plány, chceme hrať vyššie, veď sme mesto,“ deklaroval kouč Baníka.

V lete možno zapichne kariéru ovenčenú troma slovenskými titulmi a soškou pre kráľa strelcov zo sezóny 2016/17.
„Nedá sa trénovať i hrať zároveň. Možno si ešte niekde zahrám na dedine, no vzhľadom na to, čo a ako chceme hrať v nasledujúcej sezóne hrať, uprednostňujem rolu trénera,“ dopovedal Filip Hlohovský.
Futbal hodný potlesku
Kde by boli Vráble, keby na hrote útoku mali gólového zabijaka? Na krásu vyhrávajú, kradnú si i si srdcia nestranných, no vývojové stupne vo futbale neoklamete, a tak mnohí exdorastenci v šanciach zmätkujú. Primátor Viktor Németh síce sediac na bicykli za bránou tlačil očami za čiaru päť tutoviek, no napokon z nich bola nula.
„Premieňanie šancí je náš dlhodobý problém, bez ktorého by sme v tabuľke boli vyššie. Na to sa však nebudeme vyhovárať,“ povzdychol si tréner Kristián Maťko.
„Hostia na nás v prvých pätnástich minútach vyleteli, no potom sme sa dostali do zápasu a nedali dva samostatné nájazdy. K tomu nám po peknej akcii neuznali gól. Mali sme dosť šancí na to, aby sme vyhrali prvý polčas. Aj Prievidza však ukázala, že má dobré mužstvo. Chlieb sa lámal okolo 60. minúty, zdalo sa, že súper kondične stráca, mali sme navrch, no gólovky nám vytiahol brankár. Inkasovali sme z nevinnej situácie po vlastnom aute,“ hodnotil krutú prehru 0:1 s Prievidzou.

Kristián Maťko si pri Žitave robí výborné meno. V ekonomicky náročnom klubovom prostredí jediným sudcom nesmú byť výsledky. Vie, že jeho družina plná talentu vyrastie len v hravom a kombinačnom hernom prejave, nie spiatočnícky pragmatickom. Omladine diktuje modernu, náročný proaktívny futbal so zmysluplnou prechodovou fázou.
Individuálny progres ktorýchsi Vrábľanov je rukolapný – Adam Homola sebavedomo kľučkuje z náročných situácií, predtým zatracovaný Kováč snaživo prepája obranu s útokom, do povedomia sa derie i Patrik Gahír a je zaujímavé sledovať prerod Dávida Domastu z hanblivého náhradníka do rýchleho šípu na krídle.

Vrábeľskí junáci si v nedeľu otestovali ďalší variant. Prievidzu mýlili s falošnou deviatkou na hrote útoku.
„Aj vďaka tomu sme v prvom polčase mali tri čisté šance. Stredopoliari si po zisku lopty vymieňali miesta, nech to je pre súpera nečitateľné. Homola, Zrubec a Ďubek šli sami na bránu,“ poznamenal tréner Kristián Maťko.
Klubu ale hrozí ďalšie leto plné otáznikov. Šepká sa, že z ročnej mestskej dotácie už veľa neostalo.
„Väčšina kádra by rada ostala, závisieť bude od klubovej situácie. O niektorých hráčov je záujem z vyšších súťaží. Najbližšie dva týždne veľa napovedia,“ dodal Maťko.