Nejdem sa pretekať so Stavjaňom, tvrdí nový tréner Nitry a cieli na titul

NITRA. Bola to iba otázka času. Kto pozná myšlienkové pochody šéfov klubu Miroslava Kováčika a Tomáša Chrenka, tušil, že keď sa po odchode Antonína Stavjaňu „na trhu“ objaví Andrej Kmeč, vrátia ho na lavičku Nitry.

Je de facto jediným trénerom okrem Stavjaňu, ktorý klub priviedol k medaile, v „pomajstrovskom“ ročníku 2016/17 pôvabným hokejom zapísal striebro. Viacero fanúšikov si ho nespravodlivo pamätá cez priezor slabého štartu sezóny 2019/20, keď abdikoval po septembrovej prehre 0:9 s Košicami.

To je však minulosť. O Andrejovi Kmečovi letí chýr výborného trénera a výsledky súhlasia – Zvolen ako takmer rovnocenný kolega Petra Oremusa doviedol k trom medailám vrátane titulu a naposledy spolu vytiahli Slovan z jedenásteho miesta na piate. Reprezentáciu Slovenska ako asistent Martina Dendisa čerstvo potiahol do semifinále MS do 18 rokov.

„Trénersky som sa posunul, tlaku sa nebojím,“ tvrdí ANDREJ KMEČ.

V prvom rozhovore po návrate do Nitry odpovedal na trinásť otázok MY Nitrianskych novín.

Ako sa zrodil váš návrat do Nitry?

V prvom rade mu predchádzali osobné dôvody, kvôli ktorým som sa rozhodol ukončiť zmluvu v Slovane. Keď to Nitra zistila, vstúpila do jednania. Som rád, že ma oslovila, akonáhle sa mi ozvala, bola mojou prioritou. Kvôli súkromným veciam som chcel byť viac doma. Keby som sa nedohodol s Nitrou, možno by som si od trénovania dal pauzu.

Čiže ste nad ponukou neváhali?

Presne tak. Som „Nitrančan“, Nitru som stále sledoval. Má skvelých fanúšikov, ktorí dokážu vytvoriť výbornú atmosféru. S klubom som bol v kontakte už počas trénovania v Zvolene a Slovane, viackrát sme s Mirom a Tomášom bavili o mojom prípadnom pôsobení, v čase a priestore sa to však stretlo až teraz.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Titul musíme vyhrať aj bez Stavjaňu. Ak ide o klub, nepoznám rodinu (37 otázok Kováčikovi) Čítajte 

Predpokladáme, že Peter Oremus si vás v Slovane chcel udržať po svojom boku. Ako vnímal váš odchod?

Samozrejme, debatovali sme spolu. Mrzí ma, do akej situácie som ho dostal. Ostal bez kolegov. Pochopil, že prvotným dôvodom boli moje súkromné záležitosti, kvôli ktorým chcem byť viac doma. Petrovi som vďačný za spoločné sezóny, z ľudskej a trénerskej stránky bolo medzi nami všetko v najlepšom poriadku. Život to chcel tak, že sme sa nateraz rozdelili a každý pôjde vlastnou cestou.

Ak si odmyslíme sezónu 2019/20, v ktorej sa kvôli koronavírusu play-off nehralo, tak až deviata trénerská sezóna Andreja Kmeča bola prvá, v ktorej nezískal medailu. So Slovanom Bratislava ako asistent Petra Oremusa skončil vo štvrťfinále. (zdroj: TASR)

Dávate takpovediac „hlavu na klát“, prichádzate po majstrovskej sezóne, po Stavjaňovi. S veľkým tlakom však asi rátate...

Ešte som nebol v klube, v ktorom mi povedali, že môžeme prehrávať a nemusíme byť úspešní. Tlak je všade, aj v Nitre – a som si ho vedomý. Nesmie nám prerásť cez hlavu, musíme byť naň pripravení, najlepšou cestou je pracovať na sto percent. Ani to však nemusí stačiť, aby sme dosiahli úspech, je to šport.

Keby som sa bál, že tlak verejnosti ma negatívne ovplyvní, do Nitry by som ani nešiel. Rešpektujem „Tondove“ výsledky, myslím si, že celé Slovensko tiež. Teraz som príležitosť dostal ja a určite sa s nikým nejdem takpovediac pretekať. Opakujem, v prvom rade musíme tvrdo pracovať, potom tlak môžeme zvládnuť ľahšie.

V Nitre ste ako hlavný tréner pôsobili v dvoch etapách – v prvej (2016/17) ste získali striebro a počas nasledujúcej sezóny ste sa stali asistentom Stavjaňu, v druhej (2019/20) ste abdikovali už 30. septembra. Ako si na tieto obdobia spomínate?

Prvé bolo podobné ako teraz, takisto som sa stal hlavným trénerom Nitry po majstrovskej sezóne. S rozdielom, že vtedy som v klube pokračoval kontinuálne a teraz sa vraciam s odstupom času.

Druhá etapa bola rýchlejšia. Ovplyvnilo ju niekoľko vecí a padlo moje rozhodnutie. Už je zbytočné sa v tom vŕtať.

Poradíte sa aj so Stavjaňom?