NITRA. Ak sa domnievate, že prvé letecké bombardovanie v histórii Nitry sa udialo na sklonku 2. svetovej vojny v roku 1945, tak sa mýlite. Bolo to skôr, už pred 105 rokmi.
Kalendár ukazoval 10. jún 1919, na hodinkách bolo niečo po 4. hodine popoludní. K nitrianskej železničnej stanici sa z neba so značným hrmotom rútilo lietadlo. Tí, ktorí ho spozorovali ako prví, ešte netušili, že ide o vojenský stíhač tzv. Červeného letectva Maďarskej republiky rád.
Zhodil niekoľko bômb
Pilot vo výške približne 600 metrov urobil dva oblúky a následne zhodil niekoľko bômb. Našťastie, žiadna z nich netrafila cieľ, ktorým mal byť železničný terminál.
Jedna explózia bohužiaľ smrteľne zranila jedenásťročnú Karolínu Dobrotovú, ktorá neďaleko pásla kozy. Tá sa tak stala prvou obeťou leteckého bombardovania v histórii Nitry.
Tento letecký útok bol jednou z bojových akcií na sklonku vojny medzi Maďarskou republikou rád (Maďarská sovietska republika) a Československom.
Najskôr to boli letáky
Podobne ako Nemci v pohraničných oblastiach Čiech a Moravy, ani Maďarsko nehodlalo akceptovať vznik nového štátu Čechov a Slovákov.
Už v novembri 1918 sa nad územím dnešného Slovenska začali objavovať maďarské vojenské lietadlá, ktoré zhadzovali letáky s cieľom stimulovať odpor miestneho obyvateľstva voči vzniku Československa.
Pražská vláda neváhala a rozhodla sa územie nového štátu vojensky obsadiť, čo sa jej viac-menej podarilo na začiatku januára 1919. Vo februári sa začala Parížska mierová konferencia, na ktorej sa definitívne potvrdila nová štátna hranica s Maďarskom.
Využili to komunisti
Maďarsko bolo vnímané ako porazený štát a zlé výsledky z Paríža mali za následok pád vlády. Situáciu využili komunisti, začali intenzívne hrať na národnú strunu. Krátko na to sa chopili moci a vyhlásili vznik komunistickej Maďarskej republiky rád.
Nasledoval vojenský konflikt, pri ktorom, bohužiaľ, lietadlá maďarskej Červenej armády už nezhadzovali iba letáky.

Okrem Československa vtedy vyhlásilo vojnu maďarským komunistom aj Rumunsko. Ostrý vojenský konflikt so striedavými úspechmi na oboch stranách sa naplno rozhorel v priebehu mája.
Do Nitry umiestnili pluk
Maďarskej Červenej armáde sa podarilo dostať až do blízkosti Nitry, po Levice a Nové Zámky. Desiateho júna začala realizovať Československá armáda protiofenzívu, reakciou bol letecký útok na Nitru s cieľom paralyzovať logistiku obrancov Slovenska.
Vojna našťastie netrvala dlho, v auguste ju ukončilo vojenské obsadenie Budapešti Rumunskou armádou. Hranice Československa boli potvrdené.
Práve tieto dejinné udalosti boli impulzom pre rozhodnutia Československej armády. Do Nitry bol zakrátko umiestnený 3. stíhací letecký pluk a začalo sa budovanie letiska.