NITRA. L ako legenda, L ako Lešický.
V 80-tych rokoch kľúčovo stál pri zrode chýrnej nitrianskej akadémie. V sezóne 1988/89 ako tréner pod Zoborom dirigoval najlepšie slovenské mužstvo vo federálnej lige. Plastika získala bronz, spravila dodnes najlepší výsledok od roku 1962. Moravčíka a spol. viedol aj v pamätnom zápase Pohára UEFA proti Kolínu nad Rýnom pred 15-tisíc divákmi.
MILAN LEŠICKÝ (78) vyhral titul v Žiline, pomohol Trnave a bol asistentom trénera v reprezentácii Československa, ale najväčšou legendou je v Nitre.
Futbal v Pribinovom meste v stredu oslavoval 115. narodeniny a on sa postavil na lavičku ako kedysi. Keď ľudia viseli zo stromov a o hrdinoch v modrých dresoch hovoril celý región.
Dnešná realita je desivá. FC Nitra vynechal uplynulú sezónu kvôli konkurzu (vyhlásený a napokon zrušený) a bude rád, ak ho od leta zaradia do štvrtej ligy.
„Keď sme boli šiesti v československej lige, noviny písali, že je to pohroma. Je neuveriteľné, ako futbal v Nitre vyzerá dnes. Musíme však byť optimisti, čo iné nám ostáva?“ vyriekol Milan Lešický a odpovedal na sedem otázok MY Nitrianskych novín.
Sparta priviezla legendy s dokopy päťdesiatimi titulmi, silné mená v zápase osobností predstavila aj Nitra. S kým ste sa najvrúcnejšie zvítali?
So všetkými! Aj s českou stranou. So Spartou prišiel aj hráč, ktorý za ňu hral, keď sme ju v októbri 1989 zdolali 4:0.
Jiří Novotný...
Presne tak. Len som oči otváral, že prišli legendy ako Jiří Novotný a Jan Koller. Rád som videl aj Vlada Labanta, to je už predstaviteľ ďalšej generácie.
Koller hviezdil v Nitre: Moravčík bol môj vzor, čo by sme za takéto štadióny dali v Česku! Čítajte Výkon ktorého z vašich stredajších zverencov sa vám pozdával najviac?
To by bolo odo mňa nešikovné, aby som povedal... („Ja! Nič som nepokazil! Lebo som nehral,“ ozval sa z dvier šatní Ondrej Ondrovič – pozn. red.) Snažili sa absolútne všetci.
Keď som hodinu a pol pred zápasom prišiel do šatne, povedal som si, že o výsledku nemám „šajnu“. Akonáhle zasvietilo 5:1, napadlo mi, ježišmária, to je zlé, to nikto neuverí... Výsledok 5:4 už vyzerá normálne.
Gratulujem všetkým ľuďom, ktorí v nitrianskom futbalovom pôste pripravili tento veľmi zaujímavý zápas. Som šťastný, že som ho mohol vidieť. Možno bude pomyselným štartom nového obdobia a signálom pre rozbeh futbal v meste.
V exhibičnom zápase Nitra zdolala Spartu 5:4. (zdroj: Miroslav Slávik)Čo sa musí stať, aby budúcnosť nitrianskeho futbalu bola žiarivejšia?
Chvíľu to potrvá. Musia sa nájsť zapálení ľudia, ktorí budú schopní vrátiť Nitru do pôvodných koľají.
V mojej druhej sezóne v pozícii hlavného trénera v Nitre sme skončili na šiestom mieste. Všetci – vrátane novín v Nitre – sa tvárili, že je to pohroma a nešťastie. Pýtali sa, ako môže byť Nitra až šiesta vo federálnej lige. Vtedy som si pomyslel, že raz ešte budeme radi, keď tú ligu vôbec budeme hrať. Až tak náročná vtedajšia doba bola. Bol by som rád, keby sme sa k tomu vrátili.
Nitra má totiž všetky podmienky na to, aby sa tu hral výborný futbal. Zázemie pre výbornú mládež, vysoké školy, klimatické podmienky...
Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí Čítajte Veríte značke FC Nitra aj napriek aktuálnym problémom alebo nie?
Pozrite, už tu bola aj Plastika a predtým AC. Čosi som v Nitre už prežil. Bol som autor pomenovania FC Nitra. Boli sme prvý profesionálny klub v Československu, v prvých mesiacoch sa k nám chodili učiť Sparta, Slavia a Slovan.
Dnešný stav klubu mi pripadá až neuveriteľný. Je mi z toho smutno.
MY Nitrianske noviny si predplácam len kvôli tomu, aby som vedel, čo je nové v nitrianskom futbale. Som v podstate už žijúca spomienka. Ako 11-ročný som bol na otvorení štadióna, dovtedy sa hrávalo na mieste súčasného zimáku.
Pamätám si aj na postup do druhej ligy v baráži s Topoľčanmi, ako chlapec som bol na oboch zápasoch. Vyrastal som vo futbalovej rodine. S futbalom sa u nás vstávalo aj zaspávalo.
Stredajší kapitán legiend Marián Bochnovič povedal, že dodnes cíti, že futbalová rodina v Nitre neťahá za jeden povraz. Ako to vnímate vy?
Nitriansky futbal pochovávala závisť. Išiel v pravidelných štvorročných vlnách. Keď sa dosiahol výrazný úspech, druhej partii, ktorá práve nebola vo vedení, sa to zakaždým nepáčilo a čo bolo úspešné, to skolabovalo. A tak po štyroch rokoch do manažmentu nastúpili iní ľudia. Po štyroch opäť iní.
Určitá skupina ľudí skrátka nikdy nedopriala úspech inej skupine, ktorej sa práve darilo. Možno to trvá dodnes. A to je problém.
Napriek tomu – ste optimista, ak je reč o budúcnosti nitrianskeho futbalu?
Nič iné ako optimizmus neostáva. Lebo pesimizmus by tu nemal hranice.
Neťahá sa za jeden povraz
Bol vychýrený technik. Ako jediný si v Nitre zahral s Moravčíkom aj Stochom. V roku 1989 pomohol k bronzu v federálnej lige, v sezóne 2004/05 zase k postupu medzi slovenskú elitu.
Mariána Bochnoviča, dnes trénera dorastu Slovana Bratislava, sme sa po stredajšom zápase proti legendám Sparty spýtali, čo má na duši, ak ide o futbal pod Zoborom.
„Nitre vždy chýbalo, aby sa ľudia zjednotili pre ligový futbal. Problémom bývala aj symbióza klubu, mesta a sponzorov. Akoby sa nedokázalo ťahať za jeden povraz. Cítim, že sa to tu traduje doteraz. Keď ľudia nájdu spoločnú reč, veľký futbal sa sem môže vrátiť,“ povedal Bochnovič pre MY Nitrianske noviny.
