NITRA. Jeden je v FC, druhý v AC, tretí na Chrenovej, štvrtý na dedine, no v stredu spolu niesli vlajku, pod ktorou futbalovo vyrástli.
Hoci na súpiske legiend Nitry v exhibícii proti Sparte chýbali Stoch, Demo, Benčík či Rák, i tak spievala veľkými menami. Bolo vzácne vidieť znovu v jednom drese kamarátov, ktorých kolaps FC nútene odvial do okolia či ku konkurencii.
Oslavy 115. narodenín futbalu v Pribinovom meste do jednej šatne poslali hráčov, z ktorých viacerí prispeli k federálnemu bronzu 1989 a k tretiemu (2008) i štvrtému (2010) miestu v slovenskej lige.
Spolu si ťukli rôzne generácie. Kóňovi to klapalo v strede s Hodúrom a Bochnovičom, šprintujúci Kotula centroval Kanásovi, Jež ml. dôkladne tkal akcie, Mucha v bráne čaroval a Oremus na Pražanov vytiahol „bicykel“.
MY Nitrianske noviny na pozápasovom raute s mikrofónom odchytili deväť osobností podzoborského futbalu.
ŠTEFAN SENECKÝ (brankár s vyše sto zápasmi za FC Nitra): „Keď som nastupoval, spýtal som sa Kollera, či to spravíme zaujímavejšie. Gól si zaslúžil, celý zápas odmakal. Po štandardke ukázal svoju povestnú hlavičku. Exhibičný zápas bola výborná udalosť. Futbal a hokej v Nitre spájajú ľudí. Škoda, že neprišlo ešte viac divákov, ale buďme vďační aj za tých, ktorí prišli. Nitra je malá, klub sledujem, som jeho odchovancom. Značke FC držím palce, nech je silná.“
MARIÁN BOCHNOVIČ (prispel k federálnemu bronzu 1989 aj postupu do ligy 2005): „Som veľmi rád, že páni Oremus, Lenčéš a Ölvecký iniciovali takúto nádhernú akciu. Pozvanie ma potešilo, bola to pekná spomienka na federálne časy. Teší ma, že ľudia prišli aspoň v takomto počte. Zvítal som sa s Novotným, obaja sme ročník 1970, boli sme spolu v mládežníckych reprezentáciách a tiež na MS do 20 rokov v Saudskej Arábii. Na Spartu vždy chodil natrieskaný štadión, nevedela tu vyhrať – a dnes sme to zopakovali. V roku 1993 v Nitre oslavovala československý titul, a to bol jediný z piatich domácich zápasov, ktorý som proti Sparte nevyhral. Raz sme jej dokonca aj s Moravčíkom dali 4:0, vtedy mala reprezentačné mužstvo, bola to veľká sláva, ale pri našej kvalite žiadne prekvapenie. Klobúk dole, v akej zostave prišli Sparťania na exhibíciu. Ľuďom, ktorí tu radi chodili na ligu, sme spravili radosť. Žiaľ, doba priniesla, že futbal v Nitre je na amatérskej úrovni. Mrzí ma, že to takto dopadlo, boli sme liaheň talentov, ľudia mi to neustále spomínajú. Funkcionári sa snažia klub postaviť na nohy. Nitre vždy chýbalo, aby sa ľudia zjednotili pre ligový futbal. Problémom bývala aj symbióza klubu, mesta a sponzorov. Akoby sa nedokázalo ťahať za jeden povraz. Cítim, že sa to tu traduje doteraz. Keď ľudia nájdu spoločnú reč, veľký futbal sa sem môže vrátiť.“
Nitra v súboji legiend zdolala Spartu 5:4. (zdroj: Miroslav Slávik)IVAN HODÚR (spolutvorca štvrtého miesta v lige v roku 2010): „Nitra má krásny areál, mala by sa vrátiť tam, kde bývala. Potrebuje silného sponzora a do vedenia správnych a zodpovedných ľudí. Nie ako tých, ktorí tam boli predtým, ako počúvam... Zavolať na oslavy 115. výročia Spartu bol dobrý nápad. Prišla so zvučnými menami, ktoré niečo vo futbale dokázali. Bol to výborný zápas. V strede poľa som mal inteligentných futbalistov, s ‚Bochnom‘ sa dalo prihrať, ‚Kongovi‘ som to dal vzduchom, a to bolo od mňa všetko (smiech). Futbal už nehrávam, som zanedbaný. Sparta mala vpredu dobré ‚kopytá‘, Koller a Lokvenc si to stále uhrajú. Keď sme s Libercom v roku 2006 získali titul, vyhrali sme aj na Letnej, Sparte som dal gól. Stretol som tu bývalých protihráčov ako Zelenka, Baranek či Blažek. Je úžasné, že Hübschman stále hrá ligu. Keby som neurobil sprostosť, možno by som ligu ešte hral aj ja.“
Koller hviezdil v Nitre: Moravčík bol môj vzor, čo by sme za takéto štadióny dali v Česku! Čítajte TOMÁŠ KÓŇA (pomohol k postupu do ligy 2005 aj štvrtému miestu 2010): „So Spartou dorazili aj Kučera, Voříšek a Blažek, na Letnej kedysi hrali spolu so mnou. Do Prahy som prišiel ako mladý, neokukaný a neostrieľaný, boli to cenné skúsenosti a pekné obdobie. Na exhibícii bola príjemná atmosféra, dobre sme si zahrali, diváci si mohli dať pivko a pozrieť pekný futbal. Bolo cítiť, že Koller musel byť v najväčšej forme ťažko brániteľný. Sparťania sa chytali za hlavy, Muchu nevedeli prekonať. Hodúr mi nahral na gól, vtipkovali sme, že hráme spolu naslepo ako voľakedy. V roku 2010 sme Nitre s trénerom Galádom pomohli k štvrtému miestu a predkolu Európskej ligy. V meste je teraz viac klubov, ale ak sa v každom robí futbal poctivo, nevidím v tom žiadny problém. Dokonca si viem predstaviť prvoligové nitrianske derby – nebolo by to dobré? Verte, že tento región na to má potenciál! Dá sa v ňom vychovať toľko futbalistov, aby uživil aj viacero klubov. Teší ma, že značka FC sa pomaly stavia na nohy, prajem jej len to najlepšie. A moja kariéra? Na jar ma trochu trápilo koleno, ‚Kuko‘ Šimončič ma prehovára, aby som v AC ešte potiahol. Rozhodnutie padne v lete. Dedinský futbal hrať nechcem, ale v Nitre na štadióne je to iné.“
Medzi nitrianske legendy zavítal aj Vladimír Pucher (vľavo), ktorý pod Zoborom tridsaťtri rokov vychovával talenty. (zdroj: Miroslav Slávik)MILOŠ ŠIMONČIČ (rekordér v počte prvoligových štartov za Nitru, spolutvorca ligového bronzu 2008): „V pondelok sme mali tréning, zaznelo, že najmladší berie lopty – a bol som to ja (úsmev). Sparta to poňala ako hobby, my trochu vážnejšie. Napriek tomu mal súper veľa gólových šancí. Brankári nám zachytali, Muchu prekonal iba Štajer (úsmev). Koller bol vo väčšine situácii nebrániteľný, to mu ešte ostane. Atmosféra bola fajn, keby sa hralo cez víkend, prišlo by možno ešte viac divákov. Ľudia tlieskali už na rozcvičke, pripomenulo mi to ligové šlágre so Slovanom, Trnavou a Dunajskou Stredou. Pozrel som sa okolo seba a videl samých výborných hráčov. Povzdychol som si, že škoda, že nemáme o desať-pätnásť rokov menej. Nitriansky futbal by potreboval zjednotenie, vždy sa však nájde niekto, komu niečo vadí – a to je na škodu. Vždy je to iba o ľuďoch a v nich má Nitra veľký potenciál. Nehovoriac o mládežníckych tréneroch a fanúšikovskej základni.“
RASTISLAV ÖLVECKÝ (klubový činovník, ligista Nitry z konca 90-tych rokov): „Som si istý, že keby sa hralo cez víkend, prišlo by dvakrát viac divákov. Sparťanom sa veľmi páčilo, nám tiež. Myslím si, že pôjdeme do Prahy na odvetu. Prilákať do Nitry také silné mená nebolo jednoduché. Povedal som si však, že keď majú so Spartou družbu fanúšikovia, prečo by sme si s ňou nemohli zahrať aj my, starí páni? Zohnal som čísla a konal, viackrát bol v Prahe. ‚Jirko‘ Novotný nás povodil po Letnej, stretli sme aj majiteľa klubu Křetínského. Sparťania boli okamžite za to, aby prišli do Nitry. Potešilo ma, ako FC Nitra stále vnímajú. So Spartou možno rozvinieme aj medziklubovú spoluprácu, šéfovi mládeže Lavičkovi sa naša vízia páčila. Exhibíciou sme oprášili mená, na ktoré sa príliš rýchlo zabudlo. Berieme to ako symbolický nový začiatok klubu. Verím, že náš tím ľudí vráti Nitru do prvej ligy. A v mládeži znovu vychová reprezentantov, na ktorých Slovenský futbalový zväz už čaká – to nám bolo povedané.“
Na exhibičný zápas bolo zvedavých 1 500 divákov. (zdroj: Miroslav Slávik)RÓBERT JEŽ ml. (ligista Nitry z konca 90-tych rokov, syn legendárneho špílmachra Plastiky): „V Nitre som naposledy hral ešte za Žilinu v júni 2010. Odvtedy sa tu zmenilo veľa vecí. FC nehrá futbal – a to je smutné. Dlhodobo to však k tomu smerovalo. Málokto vie, čo sa v klube deje, je to neprehľadné. Ak Nitra bude mať silného sponzora a bude chcieť ísť do ligy, budem jej veľmi fandiť. Do najvyššej súťaže ale patrí len vtedy, ak zo skrine nebudú vyskakovať kostlivci. A exhibícia? Proti Sparte som hral dva najpamätnejšie zápasy v kariére, so Žilinou sme ju vyradili z predkola Ligy majstrov. Sparta je pre nitrianskych fanúšikov najlákavejší súper, v stredu s ňou prišli legendy československého futbalu a stále to majú v nohe. Som rád, že ich ľudia videli naživo. Trochu ma pichlo v lýtku, keď som chcel zrýchliť, svalové zranenie je pre mňa nové. Azda sa dám dokopy na obligátne dva zápasy za Chrenovú v budúcej sezóne (úsmev).“
JURAJ KANÁS (bývalý ligový obranca Nitry): „Bolo príjemné skórovať v takomto zápase. Dlho som nehral futbal, potrénoval som na dvoch-troch tréningoch, preto ma samého prekvapilo, že mi to tam padlo. Je pekné dať Blažekovi dva góly. Zápas splnil, čo mal. Po dlhej dobe sa stretla naša výborná partia. Prišlo nás na prekvapenie veľa, až dvadsaťtri. Dúfam, že nás Sparta pozve na odvetu. Vždy mala problém v Nitre vyhrať, ‚Bochno‘ nám rozprával, ako ju ‚dal dole‘. Keď sme Sparte v roku 1989 dali štvorku, mal som trinásť a podával som lopty. Bývalo vypredané tak, že ľudia sedeli na stromoch a na tabuli. Chodievalo 12-tisíc divákov, boli to fantastické časy. Chalani v FC Nitra sa snažia, získali licenciu ÚTM, môžu robiť s mládežou. Je to veľmi ťažká cesta, dobre vieme, aké má klub dlhy. Treba to tu znovu nakopnúť, krajské mesto potrebuje ligový futbal.“
MAREK BAKOŠ (z Nitry šiel do mládežníckych reprezentácií, za FC dával góly v druhej lige): „Z Nitry som odchádzal ešte pred vstupom akcionárov okolo Bödöra. Odvtedy som tu na štadióne veľa razy nebol. Na exhibíciu som sa tešil. Rád som stretol ľudí, ktorí ma v klube kedysi viedli, napríklad môjho bývalého trénera v doraste Jara Kanása. Bolo pekné zahrať si s Kostolániovcami, sú to moji najbližší ľudia v Nitre. Od pätnástich sme spolu vyrastali, boli vo vedľajších triedach, chodili na reprezentačné tréningy. Bola to výborná akcia. Očakával som ešte viac divákov, ale keď som si zrátal tri a tri a to, ako na tom Nitra momentálne je, tak buďme napokon radi aj za takúto návštevu. Verím, že FC sa odrazí do lepších zajtrajškov. V Česku je klub stále vnímaný ako značka, čo je cítiť vždy, keď mládežníci z Nitry majú prísť k nám do Plzne.“
