Článok vznikol v rámci seriálu LIGOVÍ MAJSTRI.
RIŠŇOVCE. Nitrianskej futbalovej oblasti spadla sánka. AC Nitra doma vyhral prvých 28 zápasov klubovej existencie, až sa v piatok 21. júna prihlásili Rišňovce, dali si tímový obed v PKO, odjazdili deväťdesiat minút, vyhrali penaltový rozstrel a pred 1 750 divákmi stvorili nový míľnik skromného klubu.
Veľkému favoritovi vyfúkli zlato v Campri Cupe, okrem pohárov od ObFZ Nitra vyhrali zájazd na futbal do Prahy, postup do Slovnaft Cupu, prémiu tisíc eur a novú sadu dresov a prestíž pred celou oblasti. Kraľovali pohárovej súťaži s 53 tímami z okresov Nitra, Šaľa a Zlaté Moravce.
O srdnatom príbehu nečakaných majstrov sme sa porozprávali s trénerom Rišňoviec PATRIKOM BAUMANOM.
V rozhovore sa dočítate:
- kto je najväčší talent v Rišňovciach,
- koho z AC Nitra bolo Baumanovi ľúto,
- čo si myslí o príbehu AC Nitra,
- prečo Rišňovce nehrajú „tiki-taka“,
- koho z klubu Bauman špeciálne vyzdvihol,
- prečo Rišňovciam fandí hokejový majster Vitaloš,
- čo na pohárové zlato vravia predseda Látečka a brankár Kostoláni
Ako zlato v Campri Cupe vnímate s odstupom času?
Naplno som si to uvedomil až po oslavách, teda na začiatku ďalšieho týždňa. Vyhrali sme Campri Cup a nie proti hocikomu. Toto sa už „iks“ rokov nemusí opakovať! Je to najväčší úspech v histórii klubu, chystáme i pamätné tričká. Vieme, že od novej sezóny sa na nás ľudia budú pozerať už trochu inak, s väčšími očakávaniami. Rovnako, ako tomu bolo vlani s Veľkým Cetínom, keď vo finále zdolal AC Nitra.
Obávam sa len toho, že ide leto a prestupy. Chalani sa vytiahli, poskáču im ponuky. Ešte pred mesiacom chcel u nás ostať každý hráč, verím, že to tak ostane. Keby sa však niekto mal posunúť o dve-tri ligy vyššie ako Simon Watter do Bábu, nebudeme mu brániť. Káder mierne doplníme, na dedinské pomery ho však už teraz máme celkom široký.

Kedy vám vo finále bolo najťažšie?
Asi každý by očakával, že poviem druhý polčas a záverečný tlak Nitry. Bol som si však istý, že to ustojíme. Na AC bolo vidno, že je znechutený, že musí nakopávať lopty, lebo sa mu nedarí kombinačný prechod.
Ťažko sa mi dýchalo po góle na 1:1 v prvom polčase. Obával som sa, že súper spustí hurikán. Našťastie, nebolo to tak. Pred koncom polčasu sme dokonca mohli dať na 2:1, Paulovič trafil žrď.
V globále však tvrdím, že domáci nemali extra veľa nebezpečných šancí. Áno, na lopte boli silnejší, Šimončič a Tóth to vzadu nenormálne držali, no okrem gólu to nebola záplava tutoviek.
Naši chalani okolo 75. minúty padali do kŕčov, mali toho plné zuby, ale do zostavy som nechcel príliš zasahovať. Veril som, že to zvládneme.
Prekvapilo vás, ako tlak Nitry uskákali iba 21-roční stopéri Andrej Korec a Patrik Infner?
Dovtedy spolu hrali iba jeden zápas! Proti Dolným Obdokovciam a všetci ich chválili. Ráno pred zápasom som musel meniť zostavu, v noci o druhej mi totiž kapitán Martin Čulák zavolal, že má virózu a teploty. Jediný, kto ho mohol nahradiť na stopérovi, bol Andrej Korec. Zápas mu neskutočne sadol. Nik cez neho neprešiel, a to proti nemu hrali Martin Hrebík, Tomáš Hambálek a Oleksij Osypenko. Podľa mňa to bol najlepší hráč finále.
Je práve Korec najväčším rišňovským talentom?