Koľkože toho Tomáš Kiš na svojskom nevidzianskom ihrisku prežil! Za mužov debutoval v šestnástich. Šatne vtedy boli v starej škôlke za potokom, neskôr v krčme, dnešná klubová budova vyrástla až v rokoch 2008 – 2010. Nik za ŠK v novodobej histórii klubu neodchytal viac sezón než on.
„Keď sme v roku 2007 postúpili do druhej triedy, po poslednom kole v Obyciach sme postup oslavovali v krčme, kde sme sa aj prezliekali. Až sa mi slzy tisnú do očí, že je to už sedemnásť rokov vzad... Dnes máme dva mužské tímy, päť mládežníckych a stále lepšie podmienky pre futbal. Sformovala sa partia srdciarov, ktorá dotiahla náš klub na strop možností. Bratia Pavol a Juraj Balážovci prišli s víziou, Milan Kramár s kapitálom. Nikdy sa mu nevráti, čo do klubu investoval, je to človek s veľkým Č,“ rozhovoril sa Tomáš Kiš, ktorý za ŠK chytal aj v Slovnaft Cupe proti Kozárovciam.

Ako jeden z mála bol pri každom postupe nevidzianskeho áčka i béčka v novom tisícročí. V sedemnástich si odskočil do Tajnej, neskôr na dve sezóny do Velčíc (2016 – 2018), s ktorými finišoval druhý za nadupanými Volkovcami a Topoľčiankam chytil dve jedenástky v jednom zápase. Inak osemnásť seniorských ročníkov „odrobil“ v rodnej dedine. S úsmevom povedané, naporúdzi bol vždy, ak bolo treba vyhecovať šatňu či v súboji „zbúrať“ aj vlastného protihráča...
Šiestoligovému áčku neraz poslúžil ako „prvá pomoc“ na telefóne. „Keď mi v sobotu zvonil manažér Paľo Baláž, už som vedel, že v nedeľu mám zápas. Zmeškané rodinné oslavy už nerátam,“ rehotal sa brankár obliekajúci deväťdesiatdeviatku po portugalskej hviezde Vítorovi Baíovi.

„Najdlhšie som to za Nevidzany ťahal s Jakubom Frunim. Hlava by ešte chcela pokračovať v kariére, telo má problém. Po zápasoch sa dva dni dávam dokopy. Viem však, že keby som skončil a náhodou by zrazu nemal kto chytať, rýchlo by ma prehovorili,“ pousmial sa Kiš, v uplynulej sezóne jednotka ôsmoligového béčka a častý člen zostáv kola. Rezerva má pokračovať aj v novej sezóne. „Možno by bolo lepšie mať jeden tím dospelých než dva a kadejako sa lepiť každú nedeľu,“ zamyslel sa dobrák, ktorý nevie povedať nie.
So žiakmi Nevidzian kedysi vyhral na ViOne, keď sa v zlatomoravskom klube ešte len stavala tribúna. Súčasným dorastencom, majstrovským v štvrtej lige, posiela gratulácie.
„Práve chalani okolo Boďa, Rumanka a Očadlíka sú budúcnosť futbalu v dedine. Treba im vytvoriť také podmienky, aby sa dlhodobo mohli rozvíjať v našom áčku. A nemám tým na mysli financie,“ povedal Tomáš Kiš, snívajúc o tom, že za materský klub si raz kopne aj so synom Kristiánom (9).
„Hrá za prípravku, ale je skôr po manželke Zuzke, taký ‚slušák‘. Mladší syn Oskar, päťročný, je skôr ‚šinter‘ ako ja. Obom som zakázal byť brankárom – nechcem, aby po prehrách boli ako prví za zlých. Nech radšej dávajú góly,“ s úsmevom dopovedal „Kefka“. „Manželka sa za futbal kedysi jedovala, ale už ho prijala,“ odfúkol si Kiš, ako letí čas, že už 37-ročný...