NEVIDZANY. Republikové a krajské súťaže na Slovensku v uplynulej sezóne vyhrali len štyri menšie obce než Nevidzany.
Nemajú ani 560 obyvateľov, i tak sú baštou nitrianskej futbalovej oblasti. S áčkom smerujú už do desiatej sezóny v krajskej súťaži a vitrínu plní aj mládež – dorastenci po prestížnom januárovom PP Invest Cupe vyhrali aj C-skupinu IV. ligy ZsFZ. Nastrieľali 181 gólov, dostali len desať (!) a v majstrovských pretekoch tesne predbehli Jelenec.
Partia okolo Martina Rumanka, Borisa Boďa a Šimona Očadlíka v Nevidzanoch začínala ešte v prípravke, teraz sa usmieva z trónu najstaršej mládežníckej kategórie, na jar posilnená rozdielovým Filipom Bjalončíkom.
Titul sme prebrali s trénerom PAVLOM BALÁŽOM.
V rozhovore sa dočítate:
- čo Baláža sklamalo v šlágri s Jelencom,
- ako komentuje reči o kúpenom rozhodcovi,
- kto bol objaviteľom nevidzianskych talentov,
- prečo rozdielového Bjalončíka sprvu „nechceli“,
- čím bol tretí štvrtoligový triumf Nevidzian výnimočný,
- prečo kritizuje úroveň súťaží,
- čo vraví o kluboch, ktoré vraj dorastencov lákajú na peniaze,
- či Nevidzanom hrozia odchody top hráčov,
- príbeh klubu očami sponzora Kramára: ako z neexistujúcich šatní a ihriska vyrástol kolos,
- ako Nevidzany skladajú rozpočet a ako im pomohol V. Ondrejka
Nevidzany sú šampióni C-skupiny dorasteneckej IV. ligy. Mohla byť sezóna lepšia? Čo bola vaša najväčšia majstrovská zbraň?
Bola to naša šiesta sezóna v štvrtej dorasteneckej lige a musím povedať, že po reorganizácii nás sklamala jej úroveň. Všetci chceme, aby úroveň slovenského futbalu šla hore, aspoň o tom stále hovoríme. Nemôže stať, že keď klub prihlási svoj tím U19 do súťaže, zaradia ho priamo do štvrtej ligy a hrá proti klubom, ktoré si museli účasť vybojovať postupmi a majú dorastenecké tímy vybudované niekoľko rokov alebo desaťročí. To nie je namierené proti klubom, ktoré chcú pracovať s mládežou. Funkcionári na zväze by sa mali zamyslieť, komu pomohli zápasy s výsledkami 17:4, 26:2, 0:16 alebo 0:19.
Z hľadiska nášho tímu hodnotím sezónu ako veľmi úspešnú. Lepšia mohla byť iba v prípade, keby sme vyhrali všetky zápasy. Prehrali sme iba jeden, v ktorom sme neboli lepším tímom. Raz sme nešťastne remizovali, keď sme výhru stratili na náročnom teréne v blate.
Najväčšou zbraňou bola disciplína a tréningová morálka. Viacerí ofenzívni hráči odohrali sezónu na postoch v defenzíve, pochopili, že je to potrebné pre úspech tímu. Počas najtvrdšej zimnej prípravy bola tréningová účasť veľmi vysoká. Kľúčové zápasy so Žitavanmi, Šoporňou a Jelencom sme vyhrávali v druhých polčasoch, čo nebola náhoda.
Osemnásť sezón v jednom drese. Rekordný brankár Nevidzian synom zakázal chytať Čítajte Za celú sezónu ste inkasovali len desať gólov a až 20-krát udržali čisté konto. Skórovali ste až 181 razy, čo robí priemer 6,4 gólu na zápas. Čím odôvodňujete takúto dominanciu na oboch póloch?
Gólov sme mohli streliť oveľa viac, ale s výnimkou domáceho zápasu s Brančom sme nehrali na skóre. Počet inkasovaní prekvapil aj mňa, keďže jediným originálnym obrancom v našej štvorčlennej defenzíve bol Denis Ovsenák. Adam Koprda, Šimon Očadlík a Denis Boďo tam viac-menej zaskakovali. Je to výsledok obrannej hry celého tímu, mali sme presne určené, ako brániť bez lopty a hráči to dodržiavali.
Majstrovské naj Nevidzian
(očami kapitána Borisa Boďa)
Najsilnejšia zbraň tímu: „Zohratosť. Väčšina z nás spolu hráva od jedenástich. Vedeli sme o sebe na ihrisku aj naslepo.“
Najužitočnejší hráči: „Myslím si, že každý k titulu prispel kvalitnými výkonmi. Filip Bjalončík nám však po novoročnom príchode veľmi pomohol na PP Invest Cupe a potom aj na tráve v lige.“
Najlepší výkon: „Marcový proti Žitavanom, ktoré sme v ‚klietke‘, ako voláme naše oplotené ihrisko, uvarili 4:0. Samozrejme, tiež ten proti Jelencu.“
Najväčší zážitok: „Otočka proti Jelencu z 0:1 na 3:1 a majstrovské oslavy po víťazstve nad Močenkom v poslednom kole.“
Najkrajší gól: „Každý bol pekný, lebo na každý sa nadrelo celé mužstvo.“
Najvyššia návšteva: „Tristo divákov na šlágri s Jelencom. A hneď o týždeň možno aj tisíc proti Močenku, keďže súbežne so zápasom bol v areáli klubu Nevidziansky gulášik.“
V tíme ste mali len troch hráčov končiaceho ročníka 2005 – brankára Nádašdyho, stopéra Očadlíka a stredopoliara Rána. Napriek tomu ste vyhrali súťaž. Čo bol váš rozdielový faktor, ak to nebol vek?
Čim ťažší zápas sme hrali, tým Gabriel Nádašdy chytal lepšie. Titul nám zachránil pár sekúnd pred koncom v Šoporni, keď sme už asi všetci videli loptu v našej sieti.
Šimon Očadlík je presne ten hráč, ktorý sa obetoval pre tím. S ním v ofenzíve by sme poľahky nastrieľali cez dvesto gólov v sezóne, ale žiaden z ofenzívnych hráčov by neodohral na poste stopéra to, čo Šimon. Zlepšoval sa od zápasu k zápasu, a to pritom posledných päť zápasov vrátane duelu s Jelencom odohral kvôli zraneniu na jednej nohe.
Tretím hráčom končiaceho ročníka bol René Ráno, ktorý sa vrátil k futbalu po trojročnej prestávke a bol súčasťou základnej zostavy.
Rozdielový faktor bol jednoznačne talent hráčov, ich kvalita a skúsenosti. Boris Boďo na jar patril do základnej zostavy áčka v VI. lige Stred, viacero ďalších hráčov odohralo zápasy za naše áčko alebo béčko, roky reprezentuje vo výberoch ObFZ na rôznych domácich a zahraničných turnajoch.
Celú sezónu ste plece pri plece ťahali s najväčším rivalom z Jelenca. O vašom zlate napokon rozhodlo lepšie celkové skóre, keďže vzájomné zápasy ste bodovo i gólovo mali vyrovnané. Oba šlágre s „Gýmešom“ sa lámali na diskutovaných penaltách. Ako ste tieto zápasy videli vy? Obzvlášť ten z predposledného kola vás postavil do výhody a na prvé miesto, no i vyvolal salvu emócií...
Pri prvom zápase sme vyhoveli Jelencu a súhlasili s preložením zápasu, nakoniec sa odohral až v treťom termíne v chladnom počasí na umelej tráve v Nitre pod umelým osvetlením. V prvom polčase sme boli horším tímom a súper zaslúžene viedol. V druhom polčase sme hrali oveľa lepšie, ale namiesto vyrovnania sme inkasovali z penalty. Penaltový zákrok som dobre nevidel, diváci stojaci za bránkou mi po zápase povedali, že bol veľmi prísny. Spýtal som sa na to rozhodcov a prvý asistent mi povedal, že tam bol kontakt a penalta bola jasná. Toto vysvetlenie som akceptoval a rozhodcom za výkon poďakoval.
Domáca odveta bola podobná. Pre nezainteresovaného bol prvý polčas asi nudný, našťastie, individuálnou akciou Filipa Bjalončíka sme vyrovnali. V druhom polčase sme mali tlak, veľa štandardiek, po jednej z nich sme vyrovnali. Gólu predchádzala ruka obrancu Jelenca, čo je zachytené aj na fotke zo zápasu, možno aj kvôli tomu prestal na chvíľu hrať a dovolil Denisovi Boďovi skórovať.
V závere som Šimona Očadlíka poslal na pravé krídlo a Martina Rumanka do stredu útoku. Práve po ich akcii prišlo k úplne jasnému faulu. Zo svojej pozície som nemal šancu vidieť, či bol v pokutovom území, ale rozhodca stál pár metrov od zákroku a z videa je jasne vidieť, že neváhal ani sekundu. Zápas sa hrá od prvej do poslednej minúty a my sme trpezlivo šli za potrebnou dvojgólovou výhrou. Matúš Turček kopol penaltu nechytateľne.
To, čo nasledovalo potom, ma sklamalo.
