Je to výnimočná športovkyňa, ktorá je zároveň aj mamičkou. Na tréningu sa absolútne koncentruje, keď ju zrazu prerušia jej dvaja synovia. Berie to s nadhľadom. Rovnako aj to, že sme ju vyrušili počas tréningu.
„Zavolám vám o pol hodinku, ešte trénujem,“ zareagovala športová strelkyňa ZUZANA REHÁK-ŠTEFEČEKOVÁ.
Počas rozhovoru je uvoľnená a žoviálna. Na to, že posledné mesiace počúva, že je najväčšou slovenskou medailovou nádejou na olympiáde v Paríži 2024, si už zvykla.
Čo pre vás znamená účasť na štvrtých olympijských hrách?
Je to niečo iné, ako keby ste sa ma to pýtali pred prvou olympiádou v Pekingu 2008. To, že idem na štvrtú olympiádu, je určité zadosťučinenie, že patrím stále medzi najlepšie športové strelkyne.
Pri štvrtej olympiáde už nebudem hovoriť, že je to splnený sen. Ten sa mi plní už niekoľko rokov.
Pri boxe vyhorela a robila recepčnú. Teraz Slovenka sníva o zlate z olympiády Čítajte V čom sú tie pocity odlišné v porovnaní s prvou olympiádou v Pekingu 2008?
Mám o šestnásť rokov viac. Zažila som toho veľa, nie je tam už také nadšenie ako na prvej olympiáde, kde som všade chodila s otvorenými ústami. Teraz už pracujeme na tom, aby som sa tam vždy prebojovala.
V Paríži nebudú športoví strelci v olympijskej dedine. Budeme mimo diania, takže najzaujímavejší bude zraz pred odchodom a potom možno návrat.
V čom je olympiáda jedinečná?
Keď sa chystám na svetový pohár alebo z neho donesiem medailu, nikto to príliš neprežíva. Pred olympiádou mi telefón drnčí neustále. Posledné tri mesiace to všetci dookola riešia.
Samotná olympiáda je výnimočná v tom, že všetci športovci sú pohromade. Je tam súdržná atmosféra, navzájom sa povzbudzujeme a stretávame. Na poslednej olympiáde v Tokiu, ktorá bola ovplyvnená covidom a nemohli sme takmer nikam chodiť, bola celá komunita ešte silnejšia.
V rozhovore sa dočítate
- Čo robí pre to, aby bola na olympiáde psychicky silná,
- či bude považovať za úspech len obhajobu olympijského zlata,
- ako dokáže skĺbiť rolu profesionálnej športovkyne a matky,
- ako vyzerajú tréningy v prítomnosti jej detí,
- dokedy bude pokračovať v profesionálnej kariére.
Mrzí vás, že záujem divákov i médií o športovú streľbu je len raz za štyri roky?
Za dvadsaťsedem rokov som si na to zvykla. Možno by to bolo pre nás športovcov lepšie, keby bol väčší záujem aj počas iných rokov. Skôr by sme sa vedeli nastaviť, že na olympiáde nás čakajú bežné preteky.
Okrem pár ľudí, ktorí ma sledujú a držia mi palce, ostatní vôbec nevedia, že som vyhrala nejaký svetový pohár alebo olympijskú kvalifikáciu. Keď sa však blíži olympiáda, zrazu to vedia všetci.
Navyše si zrejme často vypočujete, že ste najväčšia slovenská medailová nádej. Čo to s vami robí?
Milujem tieto slová.
