Rozhovor vznikol v rámci tradičnej predligovej prílohy MY Nitrianskych novín o FC ViOn.
ZLATÉ MORAVCE. Slnko pálilo tridsiatkami, i tak sa makalo vo vysokom tempe. Po párových cvičeniach nasledovalo bago, ktoré malo grády, pár skalných stojacich za čiarou nezažmúrilo oka, keď tréneri rozdelili hráčov na dve zostavy a tí spustili dynamické malé hry na veľké brány. Z tréningu vionistov sálala energia. I dojem, že každý presne vie, čo má robiť. V príprave sa zdalo, že to dokážu preniesť aj do zápasov – zatiaľ však iba „neostrých“.
Keď ROMAN HUDEC dorozdával pokyny, novému koučovi sme položili osem otázok.
Ako sa zrodil váš angažmán v FC ViOn?
V apríli, keď už mali Zlaté Moravce definitívu vypadnutia, mi generálny manažér klubu Marek Ondrejka zavolal s otázkou, či si viem predstaviť od novej sezóny prevziať tím ako hlavný tréner. Neváhal som ani sekundu. Po trojročnom nepretržitom dennodennom cestovaní z Nitry, kde bývam, do Serede a potom Skalice mi táto ponuka padla vhod.
Niekto povie, že druhá liga je po troch sezónach v prvej krok späť, budem však hlavný tréner, a to je obrovská výzva.
Teší ma, že pracujem v klube, v ktorom sa môžem sústrediť len na futbal. Majiteľ Viliam Ondrejka nám vytvára výborné podmienky. To, čo robí pre klub, je neuveriteľné.

Pre Zlaté Moravce ste mali pracovať už od 1. mája, kým doznievala liga, venovali ste sa skladbe tímu na budúcu sezónu. Beztak ste si na šesť dní (13. – 18. máj) odskočili zachrániť Košice v poslednom kole ako asistent Gergelyho Geriho. Nie všetci to považovali za štandardné, ako ste to vnímali vy?
Ako fantastický krok. Zachránili sme Košice v prvej lige, tým pádom im so Zlatými Moravcami nebudeme čeliť v druhej. So svojou silou a rozpočtom by totiž určite vybudovali tím, ktorý by okamžite postúpil. A jedno z prvých miest súťaže, ktoré by nás teoreticky zaujímalo, by teda bolo automaticky obsadené.
Angažmán som bral ako týždňovú výpomoc v rámci priateľských vzťahov mňa i ViOnu s Gerim. Gergely spolu s Ivanom Galádom zachránil Zlaté Moravce pred rokom, keď ich oslovil, či ma na šesť dní neuvoľnia, bolo pochopiteľné, že klub vyšiel v ústrety. Zastávku v Košiciach som takto musel vysvetliť aj v Skalici, kde som skončil tri kolá pred koncom sezóny. Tešilo ma, že jej funkcionári ma pochopili.
Môžete potvrdiť, že napriek verejne známej novosezónnej dohode s FC ViOn ste od Košíc dostali ponuku pokračovať ako asistent?
Áno – a finančne zaujímavejšiu. Vôbec som však nezvažoval, že ju prijmem. Spoluprácu i záujem som si vážil, ale už vopred som bol pre novú sezónu dohodnutý ako hlavný tréner Zlatých Moraviec. Ako by vyzeralo, keby som odskočil?
Na ViOne som si navyše už vybral členov realizačného tímu. So všetkými som v minulosti spolupracoval. Ľudsky aj charakterovo sú na výške, nebudú mi podrážať nohy, sú to pracovití tréneri. V predošlých kluboch, respektíve zamestnaniach, už dali výpovede. Nechcel som a nemohol som ich zradiť.
Dostali ste voľnú ruku v skautingu a okamžite čelili veľkej výzve – dirigovať prestavbu z polovice nového tímu. Aké kritériá ste sledovali vo výbere posíl?
Záležalo nám na vybudovaní charakternej kabíny. Chceli sme okysličiť tím, no zároveň udržať hráčov, o ktorých sme mali záujem, taktiež s určitými futbalistami rozviazať zmluvy. Myslím si, že toto všetko sa nám podarilo.
Vo výbere posíl sme si spravili hráčsku mapu. Nepostupovali sme hlava-nehlava, nebrali každého futbalistu, ktorého nám ponúkali agenti. Sústredili sme sa na kvalitu a vhodnú typológiu – ľudskú i futbalovú. Niektorí hráči nám povedali, že keby sme hrali prvú ligu, nad ponukou by neváhali. Priveľmi sme však nechceli takých, pre ktorých bol ViOn až druhá voľba.
Obzeráme sa ešte po ďalšom krídelníkovi a stopérovi, nie však za každú cenu. Orientujeme sa vyslovene na kvalitu. Sledujeme aj situáciu v prvoligových kádroch, ja osobne som napríklad v pravidelnom kontakte s Trnavou.

Vionistom vtláčate organizovaný herný štýl s kompaktnou defenzívou. Ako ho ofenzívne obohatíte?
V defenzíve chceme byť organizovaní. V každom z prípravných zápasov sme v obrane stáli inak a bránili inak. Pracujeme na tom, aby sme dokázali prispôsobovať stratégiu v závislosti od súpera.
V tejto súvislosti je pripraviť sa na druholigové tímy o čosi náročnejšie než na prvoligové. Nemáme totiž o nich tak veľa informácií alebo videozáznamov z letnej prípravy. Poviem príklad – Šamorín a Malženice sme v príprave zdolali dokopy 5:0, ale boli to extrémne náročné víťazstvá. Naopak, o herných štýloch Banskej Bystrice a Trenčína sme mali dostatok poznatkov, aj preto sme s nimi cenne remizovali dvakrát 1:1.
Keď získame loptu z dobrej organizácie v obrane, smerom dopredu plánujeme byť priamočiari. Chceme hrať futbal. Máme na to vhodné typy.
Duo Filip Balaj – Marek Kuzma v druhej slovenskej lige strelilo dokopy 79 gólov. Budete hrať na jedného útočníka alebo na dvoch?
V herných systémoch predbežne rátame s oboma alternatívami. Vplývať na to bude aj súper a priebeh zápasu. Kuzma i Balaj majú našu plnohodnotnú dôveru.
Tomáš Ďubek stratil miesto v kádri áčka, ligová legenda napokon bude hrajúcim trénerom béčka. Komunikujete s ním? Zahrajú si niektorí hráči prvého mužstva vo Vrábľoch?
S Ďubekom sme sedeli, rozprávali sa o mladých hráčoch, niektorí možno nájdu uplatnenie vo Vrábľoch. Z ex-dorastencov, ktorí s nami trénujú, by za rezervu by mal prioritne nastupovať najmä Šimon Penzeš, k dispozícii nám bude aj v áčku.

Ako formulujete ambície do druholigovej sezóny?
V realizačnom tíme sme sa zhodli, že s pokorou a sebadôverou pôjdeme od zápasu k zápasu a uvidíme, ako to vypáli. Samozrejme, postup láka každého, no aby sme boli úspešní, musíme nájsť súhru, chémiu a herné princípy. Dôležité je, že kostra tímu je pokope dlho a dobre sa pozná. Druhá polovica tímu ešte potrebuje čas.
Nechceme preceňovať dobré výsledky z prípravy, vieme, že liga bude úplne iná súťaž. Chalanom vštepujeme, že zápasy budú také, aké si ich urobíme my. Apelujeme na nich, aby boli na seba prísni a kritickí. Len tak môžeme byť úspešní.
Trénerská legenda v rodine
Roman Hudec trénerstvo „podedil“. Jeho nebohý starý otec Anton Hrnčár dvadsaťdeväť rokov viedol mládež v FC Nitra. Rukami mu prešlo mnoho veľkých hráčov na čele s Igorom Demom či Jozefom Kotulom. Práve cez „hrnčárovskú“ vetvu sú mu do rodiny aj bratia Erik a Norbert Hrnčárovci, bývalí výborní prvoligoví futbalisti, pričom druhý menovaný to dokonca dotiahol na úroveň najvyššej súťaže.