Je slovenskou volejbalovou legendou. S Nitrou chce medailu

Volejbalová Nitra získala hviezdnu posilu. Bez preháňania. Hráč takéhoto kalibru ešte pod Zoborom nehral.

Emanuel Kohút patrí medzi rekordérov v počte reprezentačných štartov (má ich 241, je druhý za Jurajom Zaťkom), so Slovenskom dvakrát vyhral Európsku ligu, päťkrát bol na ME. Štrnásť rokov hral špičkový klubový volejbal v najvyšších súťažiach v Poľsku, Taliansku či Nemecku, raz sa dostal do finále Ligy majstrov CEV. Štyrikrát bol vyhlásený za najlepšieho volejbalistu Slovenska.

Kohút je blokár, vysoký 206 cm, pred pár dňami dovŕšil 42 rokov. Posledné tri sezóny strávil v Komárne, kde prispel k dvom titulom majstra Slovenska. Ďalšie dve prvenstvá získal začiatkom kariéry s VKP.

Od prvého augusta sa stal hráčom VK Slávia SPU Nitra, ale to nebude jeho jediná rola pod Zoborom. Viac už prezradil v rozhovore. Bol príjemným partnerom v debate, komunikácia je tiež jeho silnou stránkou.

Ako ste sa dostali do Nitry? Prečo končíte v Komárne?

Na Komárno budem mať dobré spomienky, dosiahli sme dva tituly, dostali sme sa ďaleko v európskom pohári. Určite sme sa nerozišli v zlom.
Som rád, že mi Komárno poskytlo možnosť vrátiť sa na Slovensko a pracovať zároveň ako tréner. Pomáhal som v klube s mládežou.
V jednej veci sme sa však v Komárne nezhodli, nič vážne, len mali sme trochu rozdielne názory na cestu, ktorou sa vydať. Vzájomne sme sa tak dohodli na ukončení spolupráce.
Bolo to korektné, v kamarátskom duchu.
Nitra mi dala ponuku. Keď sme sa stretli a rokovali, projekt sa mi zapáčil, preto som sa rozhodol, že pôjdem do Nitry. Napokon, mám to aj o pár minút bližšie domov.

Pôvodom ste z Bratislavy, ale už tam nebývate.

S rodičmi sme sa kedysi presťahovali z Bratislavy na Záhorie, odtiaľ pochádza môj otec. Moja manželka je Bratislavčanka Simona Kleskeňová, volejbaloví fanúšikovia ju asi poznajú.
Bývame teraz v Bellovej Vsi v okrese Dunajská Streda, kúsok od nás žijú aj moji svokrovci. Postavili sme si tam dom. Je to malá, tichá dedinka, je tam kľud. Naše deti, syn a dcéra, majú kde športovať a nemusíme sa o nich báť, keď idú von.

E. Kohút - vtedy a dnes (9 fotografií)

Aké budú vaše roly v Nitre?

Prichádzam stále ako hráč, ale chcem pomôcť s trénerskými skúsenosťami pri výchove mládeže, a okrem toho budem asistentom trénera v áčku, kde by som mal pomáhať hlavne s taktickými záležitosťami. Mám trénerskú B-licenciu. Takže bude toho dosť.
Klub mi poskytne aj bývanie, takže niekedy zostanem spať tu, niekedy pôjdem večer domov.

Takže plánujete stále hrať.

Určite. Ja som ešte neukončil hráčsku kariéru. Myslím si, že stále mám čo ponúknuť v našej lige na ihrisku, hlavne vďaka mojim skúsenostiam.

S kým z nitrianskeho klubu sa poznáte?

V Komárne som hrával s nitrianskymi odchovancami, ktorí sa teraz tiež vracajú do Nitry. Vlastne oni mali tento nápad, aby som prišiel aj ja.
V dávnej dobe som ešte hrával proti Ľubovi Paškovi, ktorý je dnes trénerom v klube. A musím povedať, že osobne poznám pár nitrianskych fanúšikov, ktorí nás chodili povzbudzovať, keď ešte som hral za národný tím.

Muži Nitry boli v nováčikovskej sezóne šiesti. Čo sa bude očakávať teraz?

My máme svoje ciele, je skôr na vedení, aby ich prezentovalo. Uvidíme, ako bude vyzerať definitívna zostava tímu. Za seba môžem povedať, že ja som mal vždy vysoké ciele. Ja hovorím, že cieľom je získať medailu.