GALANTA. Nie tak dávno v tretej lige finišovali štrnásti (2019, 2020), v sezóne 2020/21 skončili poslední, nevypadli len preto, že kvôli koronavírusu súťaže ostali v rovnakom zložení.
Vo futbalovej Galante pred troma rokmi dali hlavy dokopy a filozofiu zvrtli do sprvoti riskantnej cesty s mladíkmi. Prežili reorganizačný ročník 2021/22 a keď sa zo štyroch tretích líg stali dve, získali striebro (2023) a bronz (2024).
„O takých úspechoch sme ani nesnívali,“ priznal ANDREJ KOSTKA, predseda dozornej rady Slovanu z 15-tisícového mesta a popredný sponzor klubu, ktorý víťazí aj s jedenástkou „starou“ priemerne 22,8 roka a z nepoznaných talentov spravil lídrov.
Aj preto Galanta aj mesiac po sezóne živila historickú šancu na druhú ligu. Napokon jej ju vzalo len dvojbodové manko na Sereď, ktorá postup odmietla, alebo – inak povedané – nesúhlasné stanovisko Slovenského futbalového zväzu.
Na vrchole najlepšej éry v 113-ročných dejinách klubu sme Kostkovi položili trinásť otázok.
V rozhovore sa dočítate:
- aký má Galanta rozpočet a ako ho tvorí (koľko má sponzorov),
- prečo lídri odmietajú ponuky,
- prečo Galanta nechcela byť farmou prvoligistu,
- ako predýchala vypadnutie v pohári s piatoligistom,
- prečo má Galanta problém s návštevnosťou a čo chce presadiť na meste,
- ako Kostka komentuje rivalitu a vzťahy so Šaľou a Sereďou,
- čo je nové v športovom komplexe za 250 miliónov eur,
- ako Galanta prežívala 35-dňové čakanie na definitívu, v ktorej lige bude hrať
Ako hodnotíte druhú najúspešnejšiu sezónu v histórii galantského futbalu? K striebru, napokon postupovému do druhej ligy, vám chýbali dva body.
Chceli sme byť v prvej päťke, preto je tretie miesto úspech. V záverečných kolách sme cítili, že máme na ešte lepšiu priečku. Keby sme v predposlednom domácom zápase neprehrali so Šaľou, postup do druhej ligy by sme mali vo vlastných rukách. Napokon to nevyšlo, no keď opadli emócie, sezónu sme hodnotili so spokojnosťou.
Najdôležitejšie je, že naše mladé mužstvo stále nedosiahlo strop potenciálu. Dotkne sa ho až v najbližších štyroch-piatich rokoch, čo je pre galantský futbal veľmi perspektívne. Rovnaké ambície s top päťkou sme si stanovili aj do novej sezóny.

Viktora Radványiho, Tomáša Hučka a Jakuba Sedláčka ste uprostred sezóny pustili k rivalovi do Šale. Napriek tomu ste finišovali bronzoví. Ako s odstupom času vnímate stratu troch dôležitých členov základnej zostavy a ich nahradenie?
Každý z nich odišiel z úplne iného dôvodu.
Hučko má kariéru na sklonku, želal si ju dohrať doma v Šali, vyšli sme mu v ústrety. Sedláčka sme uvoľnili aj kvôli jeho problémom s tréningovou dochádzkou. Radványi odišiel na vlastnú žiadosť, v tomto prípade nefungovala chémia medzi hráčom a trénerom.
Nahradili sme ich z vlastných zdrojov. V béčku v Malej Mači sa nám na jeseň rozohrali Dávid Baša, Ronald Kočík, Tomáš Takács a Filip Rajt. Keď na jar dostali väčšiu príležitosť v áčku, chopili sa jej výborne.
V posledných troch rokoch máte nos na neznámych mladíkov. Maxima Amricha a Kristiána Mega ste vytiahli z prvoligových dorastov Banskej Bystrice a Senice, Šimona Dibalu z druholigovej Lokomotívy Trnava U19, Mátého Vassa zo štvrtoligového Veľkého Medera, Tomáša Horáka dokonca zo siedmoligového Jarku, meno si u vás spravili aj Nitran Michal Cehula a Paraguajčan Richard Davalos. Všetci sú dôležitou súčasťou bronzovej jedenástky víťaziacej s vekovým priemerom 22,8. Ako ste ich objavili?
V „covidových“ sezónach káder nemal požadovanú iskru a nadšenie. Hrali tu aj takpovediac „žoldnieri“, ktorých netrápilo, či sa vyhráva alebo prehráva. Chceli sme to zmeniť, nájsť víťazné typy, ktoré s pokorou zareagujú, ak niečo nevyjde, no v prvom rade sa chcú predať a upozorniť na seba na seniorskej úrovni.
Sme radi, že sa nám to podarilo a pre mladých hráčov je Galanta zaujímavá destinácia. Robiť futbal s touto typológiou futbalistov považujeme za zdravé a udržateľné, a to aj finančne. Dlhodobo sledujeme talenty z nižších súťaží a komunikujeme s trénermi druholigových dorastov v širšom regióne. Vieme, že pre prvoligových dorastencov sme niekedy až piata voľba, potenciál však vidíme aj na o stupeň nižšom leveli.
Práve preto máme s klubom ambíciu postúpiť do druhej ligy U19. Mládež je pre nás dôležitá. Dôkazom je deväť odchovancov a ďalší štyria rodáci z nášho okresu v 22-člennom kádri.

Galantský futbal prežíva najlepšiu éru v 113-ročných dejinách. Ešte pred troma rokmi pritom zápasil o udržanie v tretej lige. Ako ste naštartovali obrat?
Keď súťaže zastavil koronavírus, vo vzniknutom časovom priestore sme stabilizovali financie a vyskladali káder do reorganizačnej sezóny. Ani vo sne nám nenapadlo, že po sebe získame striebro a bronz. Peňazí je vždy málo, no rozpočet sme si starostlivo naplánovali a sme radi, že s plnením záväzkov nemáme problémy.
S akým sezónnym rozpočtom pracujete a ako ho tvoríte?