NITRA. Aby sa v Nitre oslavovala remíza s Bolerázom? Bývalej československej bašte, striebornej (1962) i bronzovej (1989) vo „federále“, tridsaťsedem sezón prvoligovej, ktorá vychovala vyše tridsať reprezentantov, by čosi také kedysi ani do uší nešlo.
Na posmech to ale nie je. Pre káder FC, po ročnej pauze pre konkurz (vyhlásený a potom zrušený) stvorený desiatimi posilami z nižších súťaží, totiž každý štvrtoligový bodík bude víťazstvom. Dvojtisícová dedina bola favoritom, s piatimi bývalými hráčmi najvyššej súťaže si to šinie na postup.
Domácich ešte viac než srdcom dotlačená remíza 2:2 tešilo energické fandenie skalných. Pred rokom či dvoma čosi nemysliteľné.
V reportáži sa dočítate:
- ktorý talent Nitry má prvoligovú strelu,
- čo zvučný Kamenár povedal o Nitre a inkasovaných góloch,
- prečo tréner rýchlo vystriedal šikovného Brazílčana a ktorých štyroch hráčov pochválil,
- prečo je fandenie na štadióne utešená novinka,
- ktorý hráč Nitre pomohol so stavbou kádra,
- ako gól na 2:2 prežíval nový sponzor,
- pohľad Boleráza: čo je „na zamyslenie“ a prečo od exligistov čakajú viac
Polčasový výplach žalúdka
„Prehrávate s dedinou,“ rypol si v polčasovej pauze jeden z diskutérov na sociálnej sieti. Po srdnatom comebacku Nitry komentár zmazal.
Sprvoti si však skutočne pýtala debakel. Daniel Martinka s prehľadom upratal dve šance, tretiu prestrelil, Filip Tomovič hlavičkoval nad, a tak po prvom dejstve svietilo „len“ 0:2.
„Dostali sme výplach žalúdka, že nemôžeme hrať takýto futbal. A tak sme začali útočiť a napádať. Nech hráme s kýmkoľvek, nemôžeme si dovoliť celý zápas brániť. Sme FC Nitra, reprezentujeme značku,“ povedal krídelník Matúš Loskot, ktorý zdvihol vlajku do druhého polčasu.
Nuž a vyspelý výkon Bolerázu sa zvrhol do profesorskej pasivity.

Známe mená sa potkli
Infúzie do domácich žíl v 49. minúte pichla rana Jána Nemčoka z vyše dvadsiatich metrov.