NITRA. Najväčšie nitrianske sídlisko má už 47 rokov. Jeho oficiálne prvým obyvateľom bol pán Zoltán s rodinou, zamestnanec Nitrianskych tlačiarní. Kľúče od trojizbového bytu si prevzal 12. júla 1977.
Túto informáciu sme našli v archívnom Nitrianskom hlase. Článok sa volá Na Klokočine už bývajú.
Súdruhovia mali so sídliskom veľkolepé plány. Hovorili o nemocnici, krytom aj prírodnom bazéne, hoteli či kine. Vyčíslili, že v roku 1985 bude mať „mesto v meste“ 22 900 obyvateľov.

Kľúče odovzdával aj tajomník strany
Podľa aktuálnych údajov žilo ku koncu minulého roku na Klokočine 17 203 ľudí. Na susedných Dieloch ich bolo 7 216.
„Klokočina je tak v Nitre najväčším sídliskom, nasleduje Chrenová s vyše 14-tisíc obyvateľmi,“ informoval hovorca radnice Tomáš Holúbek.
„Klokočinu – mesto v meste, ako sa o novom sídlisku od začiatku hovorí, postavia v troch etapách,“ písal v júli 1977 autor článku „V. Čemes“.

Na odovzdávaní kľúčov od prvých nových bytov sa zúčastnil Pavol Škabla, tajomník okresného výboru Komunistickej strany Slovenska.
Prítomní boli aj pracovníci Pozemných stavieb, ktoré už dávno neexistujú.
„V dvoch vchodoch osempodlažného bloku 1101 našlo nový domov 32 rodín, ku ktorým do konca mesiaca pribudne ešte 48 v ďalších troch vchodoch bloku číslo 1102,“ písali noviny.

Nemocnica mala mať tristo lôžok
„V prvej etape okrem strediska obchodnej vybavenosti postavia na Klokočine poštový úrad, tržnicu, dve ZDŠ pre vyše 1000 žiakov, tri materské školy pre 240 detí a dvoje detských jaslí pre 70 detí,“ avizoval Nitriansky hlas z júla 1977.
Do budúcnosti mali komunisti smelšie plány: „Na úpätí Šibeničného vrchu vyrastie 300-posteľová nemocnica s poliklinikou a rekreačno-športový areál s prírodným a krytým bazénom a športovou halou.“
V článku je spomenutý aj osvetový dom, kino, hotel, reštaurácie, pioniersky dom, ĽŠU (ľudová škola umenia), stredná zdravotnícka škola, stredoškolský internát, gymnázium, učňovská škola či podchod pre chodcov.

Podchod urobili, už roky je nefunkčný
Mnohé investičné plány sa nenaplnili, no napríklad spomínaný podchod skutočne vznikol. Už dlhé roky je uzavretý. Keď ho za bývalého režimu vybudovali, na križovatke Hviezdoslavova – Dolnočermánska vraj neboli priechody pre chodcov ani semafory.