PATA. Keď Boh stvoril svet, povedal, že Pata a Šoporňa sa nebudú mať radi.
Tak sa s úsmevom sa traduje v dedinách, ktoré delí len diaľničný most, z jedného štadiónu ste na autom na druhom za päť minút a medzi ktorými futbalisti bežne neprestupujú.
„Tu dnes končí vaša eufória,“ skvelo sa transparente ultras domácich, už zabehnutých v majstrovstvách regiónu, hneď vedľa vlajky s lebkou a hnátmi. Hosťujúci nováčikovia súťaže priviezli bubon aj delobuchy.
Legendárne derby sa hralo po päťročnej pauze a prvý raz až vo štvrtej lige. Rozhodol šikovník s africkým čarom, Pata oslavovala so živou hudbou, no zo Šoporne znelo, že na tribúnach vyhrala ona.
V reportáži sa dozviete:
- ako Pata takticky prečítala Šoporňu,
- prečo Valenta nebol v derby kapitán,
- prečo Šoporňa podľa kapitána fanúšikovsky vyhrala,
- sklamanie Šoporne: čo si vo veľkom vyčítala a prečo bol tréner nespokojný,
- čo prvoligové v sebe nosí africký hrdina zápasu,
- nepísaný šéf Valenta na rovinu: čo odkazuje Šoporni, prečo v klube nariadil veľkú schôdzu a prečo kritizuje obec
Reklama na dedinský futbal
Parkovanie riadili hasiči, autá stáli aj na tráve za štadiónom, päť minút pred výkopom boli na vstupnom rady dlhé desiatky metrov, cigánska a pivo šli na dračku a prechod hráčov do šatní strážila esbéeska. Dedinský šláger mal jemný nádych prvoligovej atmosféry.
Prišlo 1 350 divákov, len o 61 menej než na zvyšných sedem stredajších zápasov majstrovstiev regiónu dokopy (1 411). Návšteva tromfla aj nedeľnú kulisu v Ružomberku na Trenčín (1 072) a tiež päť víkendových druholigových duelov.
„Olé, olé, viva Šoporňani,“ povzbudzovali hostia. „Pome, Pata, pome do teho,“ nezaháľali domáci. Pyrotechniku vytasili oba tábory, na ihrisku pristál delobuch i biele stuhy. „Šak vy dojdete!“ kričal fanklub zdolaných s odkazom na marcovú odvetu, keď Vadim Ferentsyk sotil „ich“ Matúša Haberlanda (jediná roztržka v celom zápase). Víťazi oslavovali so živou hudbou, rivalovi pri odchode do kabín pustili lokálne známu hanlivú pesničku.
Pata prekryla kontumačnú prehru s Dubnicou nad Váhom víťazstvom 1:0 nad rivalom zo Šoporne. (zdroj: Martin Kilian ml.)„Vyhrali sme, už štyridsaťtri rokov sme lepší. Šoporňa možno má lepšie hody, no my máme lepší futbal,“ zahlásili kapelníci a zavelili do zábavy.
Derby si pamätá bitky a tiché domácnosti, korenisté podpichovačky sme začuli aj v stredu. No pena na ústach a krvavé oči? Ani náhodou. Rivali boli krotkí ako baránky. Fankluby si vymenili odkazy, no rozišli sa bez incidentov – to nebola vždy samozrejmosť.
„Najviac ma tešilo, že keď sme päť minút pred výkopom šli nastupovať na zápas, cez okno šatne som videl stometrový rad na lístky. Rivalitu bolo cítiť, ale nevraživosť nie, to sme si dali za cieľ aj v kabíne. Vzťahy sa posunuli, sme už starší. Súboje sa nedohrávali zákerne. Pred zápasom sme do vipky pozvali funkcionárov i starostu Šoporne, po zápase si podali ruky hráči i fanúšikovia – tak by to malo vyzerať. Skrátka reklama na dedinský futbal,“ zalizoval sa tréner Paty Lukáš Herák.
„Nevznikali zbytočné konflikty. Aj preto, že sme sa ich nesnažili tvoriť. Zápas mal emóciu, no neprekročila hranicu, nešla do extrémov. Fanúšikovia sa venovali svojim tímom,“ súhlasil kouč Šoporne Róbert Scherhaufer. „Za Patu hral iba jeden Paťan, derby už nemá náboj ako voľakedy. Viac než hráči ho prežívajú fanúšikovia,“ pripojil kapitán hostí Adrián Mészáros.
Ultras Paty oslavovali s pyrotechnikou. (zdroj: Martin Kilian ml.)Pata na jednotku s hviezdičkou
A teraz k futbalu – kohosi zrejme sklamal. Šoporňa sa upla na bránenie, vyčkávala na chyby rivala – ibaže ho k nim nedonútila.
Pata na nebezpečné zakončenia vyhrala 7:2, no stratu v derby si po kontumačnom kolapse s Dubnicou nad Váhom nemohla dovoliť. Preto šláger prehnane ofenzívne neotvorila. Logicky sa teda nehralo v nijakom raketovom tempe. O (ne)spravodlivosti skóre 1:0 však nemohla byť reč.
