Skúsená dvojica zahraničných brankárov doviedla Nitru k aprílovému titulu a v tíme corgoňov obaja pokračujú ďalej. Sú rovnako starí a poznajú sa už dlhšie, napríklad z českej ligy.
Každý však chytá iným štýlom. „Štýl „Kašu“ je veľmi odlišný od môjho. Ja by som tak nikdy nevedel chytať,“ uznáva Sami Aittokallio. Fínsky gólman ochotne odpovedal na dvadsať otázok MY Nitrianskych novín.
Čo zavážilo pri doťahovaní kontraktu na ďalšiu sezónu?
Dohadovanie bolo fakt rýchle. Užíval som si tu hokej v minulej sezóne. A keď mužstvo zostalo takmer nezmenené, vedel som, že budeme mať znova dobrý tím. Chcem vyhrávať a tu na to máme šancu.
Keď si spomeniete na zlatú jazdu v play-off, čo bolo na tom výnimočné?
Keď som sem prišiel v novembri, myslel som si, že máme tím, ktorý môže vyhrať titul. Len sme sa potrebovali zomknúť a vedieť si podržať chrbát v akejkoľvek situácii.
Počas play-off som pocítil zmenu v zápase číslo štyri v Trenčíne. Bez ohľadu na to, kto hral koľko minút, každý mal svoju rolu a všetci boli dôležití pre tím.
A potom po druhom zápase série proti Popradu, keď prišlo k veľkej bitke, kde sa každý zapojil, som vedel, že nás nikto neporazí.
V kariére ste v play-off nikdy nehrali vo finále. Takže uplynulá sezóna je pre vás vrcholom?
Bolo to naozaj výnimočné. Môj jediný cieľ v minulej sezóne bolo vyhrať šampionát, a to sa stalo. Predtým som sa dostal len do finále v Champions Hockey League, ale tam môj tím prehral.
Čo sa vám najviac vrylo do pamäti?
Myslím, že celá sezóna zostane nezabudnuteľná. Počas základnej časti sme mali lepšie i horšie dni. Potom prišlo predkolo proti Trenčínu a následne sme postupne porážali najlepšie tímy základnej časti. Vyhrať titul doma pred našimi fanúšikmi a oslavovať zlato na ľade s manželkou a deťmi bolo niečo, na čo nikdy nezabudnem.
Počas spanilej jazdy zaujala reťaz s pukmi.
Nikdy predtým som niečo také nevidel. Mužstvá si zvyknú odkladať zápasové puky, ale príbeh s reťazou to urobil ešte výnimočnejšie. Na konci to bola pre nás akoby ďalšia trofej.
Neprehliadnite
V pondelok prinesú MY Nitrianske noviny hokejovú prílohu pred štartom sezóny.
Čo zaujímavé ste absolvovali v lete?
Strávil som veľa času s rodinou a jednoducho sme si užívali leto vo Fínsku. Boli sme aj na niekoľkých svadbách, ale hlavne sme oddychovali a ja som sa pripravoval na túto sezónu.
Vaši najbližší sú už tu?
Ešte sú vo Fínsku, prídu neskôr v septembri. Mojej rodine sa v Nitre veľmi páči a to je tiež jeden z dôvodov, prečo som tu chcel zostať.
Čo z Fínska vám chýba na Slovensku?
Milujem zimu a sneh, tak možno to mi tu trochu chýba. Naposledy sme tu mali trošku snehu, tak to bolo fajn.
Je Nitra pre vás niečím špeciálna?
Určite áno. Celá moja rodina sa tu cíti veľmi príjemne. A hrať s takouto podporou fanúšikov je niečo extra. Nikdy som nehral v takejto hlučnej atmosfére a naši fanúšikovia sú skrátka úžasní!
A samozrejme, vyhrať tu svoj prvý titul je tiež veľmi výnimočný míľnik.
V kádri nastalo minimum zmien.
Myslím si, že je to dobre, pretože sme sa výborne poznali na ľade, ako aj mimo neho. Máme skúsenosť z minulej sezóny, a to nám umožňuje rýchlejšie sa učiť nové systémy a hrať spolu lepšie. Nemusíme začínať z bodu nula, môžeme pokračovať, kde sme skončili v minulej sezóne.
Ďalej sa dočítate aj toto:
* čo hovorí Sami na svojho brankárskeho kolegu, čo majú spoločné a čo ich odlišuje
* ako spolu vychádzajú a ako vníma, keď sa Kašíkovi darí
* čo potrebuje s Kašíkom zdieľať * či sa Sami cíti ako brankárska jednotka
* ako vidí aktuálnu formu a kvalitu mužstva
* čo priniesla zmena trénera * aký má rituál pred zápasom
* či by si trúfol dať gól cez celé klzisko pri power-play
* prečo šiel po pamätnom víťazstve pod Tatrami do rieky Poprad a ako vníma prácu fyzioterapeutky Skalky
* s kým si zahral na MS 20 a s akými hviezdami sa stretol v Colorade (má dva štarty v NHL).
S Kašíkom ste sa poznali z minulosti. Vychádzate navzájom?