Univerzál nitrianskej Slávie volejbalovo odrastal na ére majstrovských titulov v rodnom Humennom.
Nitrania ulovili Samuela Dobrančina z prvoligovej Trnavy a ten už ako tridsiatnik odvádza pod Zoborom výborné služby.
Vysoký, šľachovitý chalan ohúri postavou a môžete si s ním kvalitne „zaspíkovať“ v angličtine.
Prečítajte si zaujímavý rozhovor, ktorý je tak trochu životopisný, ale aj filozofický a miestami humorný.
Máš tridsať rokov, ale extraligu hráš len druhú sezónu, áno? Čím to je, že dozrievaš neskôr, ako víno?
Je pravda, že som začal s extraligovým volejbalom na Slovensku celkom neskoro. Popravde, keď som bol mladý, bolo mojím snom sa volejbalom živiť. Život však píše rôzne príbehy a mení plány. Po strednej som odišiel do USA, kde som chcel začať nový život a kde som aj dostal ponuku hrať v najvyššej univerzitnej divízii D1, avšak na jednom turnaji som si zranil rameno, alebo lepšie povedané, moje rameno to vtedy už nezvládlo. Skončil som s dvomi operáciami a prestal som hrať volejbal na pár rokov. Úprimne, nikdy som si nemyslel, že sa ešte vrátim do súťažného volejbalu, a nie to ešte do našej najvyššej súťaže. Takže asi áno, dá sa povedať, že som dozrel ako dobré vínko. :-)
Sú ešte aj iné veci, v ktorých si sa až tak v živote neponáhľal?
Snažím sa žiť život v danom momente, nebojím sa, že mi niekde ujde vlak. Nerád žijem podľa daných stereotypov, takže celkovo sa v živote neponáhľam. Momentálne sa neponáhľam do manželstva. :-)
Si z Humenného. Ale na východe vraj nič nie je. Čo ty na to?
Keď sa na to pozeráme z hľadiska pracovných príležitostí, je to ozaj náročnejšie ako na západe, ale to samozrejme všetci vieme. Východ ale ponúka nádhernú prírodu a kultúru, ktorá je ozaj špecifická. Veď skúste sa porozprávať s rusínom :-). Ja sa zbožňujem vracať na východ, je to pre mňa domov, či už za rodinou, alebo keď môžem ukázať niekomu, kto na východe ešte nebol, nejaké zaujímavé miesta.
Keď volejbalisti Humenného vyhrávali tituly, bol si už pri tom? Ako na teba vtedy volejbal zapôsobil?
Keď som začal s volejbalom, tak Humenné v tom čase začalo volejbalovo napredovať a získavať tituly. Áno, začalo to zbieraním lôpt, pamätám si, keď sa hralo v Humennom finále Slovenského pohára, myslím, že v 2008, preboha, to už je hrozne dávno, haha, vtedy bola celkom čerstvo postavená nová hala a bola kompletne vypredaná. Atmosféra bola neskutočná a mne sa klepali nohy, keď som šiel zmývať útočku cez time, haha. Vtedy som si povedal, že toto by som chcel zažiť ako hráč a motivovalo ma to k tomu, aby som na sebe pracoval. Čo sa mi potom aj neskôr ako juniorovi podarilo, keď som mal možnosť nastúpiť na zápas MEVZA proti Mladosť Kaštela, kde som ukončil zápas. Bol to pre mňa taký malý highlight kariéry. :-) Teda vtedy pre mňa celkom veľký. :-)
Vyštudoval si cirkevné gymnázium. Keď si bol menší, máš aj nejaké vtipné miništrantské príbehy?
Vyštudoval som síce cirkevné gymnázium, ale oproti tomu štátnemu bol rozdiel len v tom, že sme mali náboženstvo dvakrát v týždni. Našťastie, nemusel som byť miništrant. Veď svätý som ozaj nebol. :-)
Chodil si na vysokej škole na skúšky nenaučený, že len skúsiš šťastie?
Ako správny študent som samozrejme na niektorých skúškach išiel skúsiť aj šťastie. Veď ktorý vysokoškolák nie? :-)
Si vyštudovaný itečkár?
Je vtipné, že síce momentálne robím v IT, ale nevyštudoval som to. Mám vyštudovaný anglický jazyk. Takže programovať neviem a ani sa to neplánujem učiť.
Pracuješ ako softvérový tester. Čo také napríklad testuješ?
Momentálne robím na projekte, kde testujem funkcionalitu portálu pre stravné karty.
Čím je pre teba volejbal?
Volejbal je pre mňa miesto, kde môžem byť sám sebou. Je pre mňa motiváciou, vzrušením, domovom. Znamená pre mňa veľa. Zbožňujem ten tlak, keď hrám zápas, sleduje to veľa ľudí, je tam rušná atmosféra, skanduje sa, bubnuje... Sú to pre mňa momenty, kedy sa cítim nažive. Veľa vrcholových športovcov vraví o tom, že sa dostanú do tzv. „zóny” (teda stavu maximálnej koncentrácie), volejbal je jedno z tých miest, kde sa tam viem dostať.
Volejbalisti, ako ich nepoznáte: Marek Gergely, kráľ šatňových výstrelkov Čítajte Kto ťa vlastne v prvoligovej Trnave našiel?
To bola aj celkom veľká náhoda. Bol som po dvoch operáciách už aj niekoľko mesiacov a zhodou okolností šiel môj vtedy spolubývajúci z intráku hrať volejbal s inými študentmi z intráku. Tak som šiel s ním a vtedy tam boli aj chalani, ktorí hrali súťažne prvú ligu v Trnave. Časom sme sa skamarátili a opýtali sa ma, či by som nechcel hrávať s nimi prvoligový volejbal. Keďže mi súťaženie chýbalo, tak som do toho išiel a neľutujem, že som sa k tomu vrátil. Vďaka tomu rozhodnutiu som v podstate dnes v Nitre. :-)
Lokalizuj sa, ako sa cítiš. Humenčan? Trnavčan? Nitran?
A to oficiálne pracujem v Bratislave (smiech). Stále budem rodeným Humenčanom, hoci žijem v Trnave, hrám v Nitre a pracujem v Bratislave. Mám rád zmenu, objavovanie, takže nemyslím, že toto sú moje posledné zastávky. :-)
Zostali ti ešte nejaké východniarske slová, ktoré používaš a chalani v šatni im nerozumejú?
V Humennom sme bežne používali na sprchový gél slovo „sprchovačka”. Keď som sa prvýkrát opýtal v sprchách chalanov, či už som bol v Trnave alebo v Nitre, či nemá niekto „sprchovačku”, strašne ma vysmiali, že čo to chcem a aké smiešne slovo, haha. Inak na východniarčinu prepínam, až keď som doma. :-)
Dokážeš sa odviazať? V akých situáciách najviac?
Samozrejme že dokážem, musím sa ale cítiť komfortne pri ľudoch, ktorých dobre poznám. Neodviažem sa pri hocikom a hocikde. Neviem, či sú nejaké špeciálne situácie, skôr je to o dobrej nálade a spoločnosti.
Ktorá športovkyňa ti imponuje a prečo?
Nemám vyslovene športovkyňu, ktorú by som takzvane „žral”. Obdivujem celkovo všetky ženy v športe. Zo Slovenska by som možno vyzdvihol Petru Vlhovú, že aj napriek tak náročným podmienkam, aké na Slovensku sú, čo sa týka športu, dokážeme mať aj športovkyňu na svetovej úrovni.
Kohút: Chceme ponúknuť pestrú hru Čítajte Vždy si mal vymakanú šľachovitú postavu?
Haha, no máme s bratom genetiku po otcovi, ten je chudý celý život. Ja som začal cvičiť po tom, čo som nemohol hrať volejbal kvôli ramenu a nabral trocha svalovej hmoty, na čom ešte pracujem, lebo chcelo by to troška viac. :-)
Letia baby na tehličky?
Povedal by som, že to už je iba taká čerešnička na torte. :-)
Našla sa už matka tvojich detí?
Haha. Mám priateľku Barborku, ale ako som už spomínal, nikam sa neponáhľame.
Koľko detí by si chcel mať?
Maximálne dve.
Aké vstupenky by si privítal - Formula 1 alebo finále MS vo futbale?
Určite skôr futbal, formule som zatiaľ ešte neprišiel na chuť. Ale celkovo mám rád veľa športov.
Do lopty vieš šľahnúť riadnou silou. Skúšal si to niekedy aj ako boxer? Alebo ako dopadli tvoje školské bitky?
Bojové umenia alebo box ma nikdy nelákali, obdivujem ich, ale nie je to pre mňa. Bolo aj zopár školských bitiek. Raz som kecal na prestávke s babami a spolužiak ma pred nimi potkol a padol som na zem. Dostal som troška nervy, chytil ho a rozbil s ním sklenený výklad, čo sme mali v triede. Popravde, nebolo to také cool, ako som si myslel, haha.
Čo by si si prial na konci tejto sezóny?
Prajem si, aby sme získali medailu. Sme nastavení na to, aby sme to dosiahli a verím, že to zvládneme.
