ŠOPORŇA. Kuriózny gól z prakticky prvej strely už v 2. minúte, v 21. minúte 0:2 z penalty a červená karta, po polhodine 0:3, v polčasovej pauze krik v šatni a bez debaklu zvládnuté druhé dejstvo.
Taký bol výjazd Nitry do Šoporne. Dedinu pri vodnej nádrži by kedysi rozbilo aj béčko FC, v sobotu v nej áčko ostalo na poslednom mieste majstrovstiev regiónu. Optikou sily kádra to však nie je hanba.
Slávny klub po letnej hektike, keď jedenásť tímov po ročnej pauze skladal v hodine dvanástej a podpisoval takpovediac všetko, čo malo nohy, spásonosne čaká na zimný prestupový termín. Bez posíl sa pádu do piatej ligy vyhne len ťažko.
Diskutuje sa aj o budúcnosti trénera Miloša Foltána. Panika by však nemusela pomôcť.
V reportáži sa dočítate:
- ako sa v Nitre ocitla posila z druhej cyperskej ligy,
- aký kuriózny gól knokautoval FC,
- či tréner Foltán cíti dôveru vedenia,
- čo si o zmene trénera myslí majiteľ Ondriš,
- aký pohľad na výmenu kouča majú MY Nitrianske noviny
Ospravedlnil sa za výsledok
Z ihriska zišiel posledný. Usporiadatelia pomaly upratovali rohové zástavky, keď kouč FC Nitra stále sedel na lavičke. Frustrovane zazeral do prázdna. Hráči sa medzitým už sprchovali.
„Nie je mi do reči,“ priznal Miloš Foltán po prehre 0:3 v Šoporni.

„Keď idem od konca, druhý polčas zniesol aké-také kritériá. Aj v oslabení sme s Flašíkom na ihrisku mali tri gólovky a trafili brvno. K tomu sme vzadu bránili, ako sa má – zodpovedne, obetavo, srdnato. Verím, že z druhého polčasu sa odrazíme. V prvom nás súper roztrhal na franforce za 33 minút. Po 20. minúte a penalte s červenou kartou bol zápas zavretý. Tam, kde sa rozhoduje o výsledkoch, sme ťahali za kratší koniec. V kabíne padli aj tvrdšie slová, aby sme nerobili hanbu klubu, aj keď situácia je, aká je. Mrzí ma to. Ospravedlňujem sa za výsledok,“ rozhovoril sa tréner FC Nitra.

Jeho omladina (súpiska má vekový priemer 23,1) v predminulú sobotu statočne vzdorovala prvému Gabčíkovu, remizovala 2:2 a zahodila tri penalty. Prešlo sedem dní a proti pätnástej Šoporni v prvom polčase prakticky nebola na ihrisku.
„Doma sme mali fanklub trogárov, dvanásty hráč nás hnal vpred. V Šoporni sme v rozhodujúcich momentoch boli zakríknutí. Po troch góloch sa duel len dohrával, čo sme neboli radi, lebo sme si vždy hovorili, nech naše zápasy sú zápasmi až do konca. Pre Šoporňu to bol sviatok, zápas roka. Hráčom som prízvukoval, že ak nebudeme hrať na hranici možností, neprekročíme svoj limit a tieň, tak to hrozí takýmito výsledkami. Ideme od zápasu k zápasu, cestujeme do Prievidze, na poslednom mieste sa nám nepáči,“ rozprával Miloš Foltán.
Celý článok
nájdete aj v pondelkových (14. 10.) MY Nitrianskych novinách.