BRATISLAVA. Zaprášené sedačky pomaly obrastá burina. Nad severnou tribúnou sa týči archívna svetelná tabuľa. Nemý svedok dávnych čias, keď Pasienky vítali desaťtisíce fanúšikov. V ostrom kontraste s moderným Tehelným poľom dnes pripomínajú už len skanzen.
ViOn sa v pondelok vrátil na ikonický štadión Interu Bratislava, kde v máji 2007 dobyl najväčší úspech klubovej histórie. Senec vtedy zdolal 4:0 a získal Slovenský pohár.
Včera vyhral tiež, no fanfáry nezazneli. Skôr ponuré ozveny hráčskych pokrikov v ruinách 57-ročného stánku. Otvoriť stačilo iba jeden z dvadsiatich siedmich sektorov. Sedemdesiatpäť divákov si zívlo po nudnom zápase 10. kola druhej ligy a sadlo za volant či do električky.
Znalci však vedia, že aj zlý futbal je dobrý futbal – a bystré oči si skutočne všimli pár pozoruhodných svedectiev.
V reportáži sa dočítate:
- ako penaltu komentovali rozhodca, brankár Slovana a vionista Nonikašvili,
- čo na Pasienkoch vadilo Nonikašvilimu,
- čo na výkone potešilo trénera Hudeca,
- čím bude špeciálny súboj s Jarábkom
Jasná penalta
Prvý polčas na šance z hry skončil 1:0, druhý 0:3 a duel na góly 0:1. „Hlavne nič nepokaziť,“ akoby si svorne sľúbili súperi a takmer úplne rezignovali na priamočiarosť, kreativitu a dravosť v okolí šestnástky. Viac futbalových komponentov napokon ukázali Zlaté Moravce, preto vyhrali zaslúžene.

Publikum z nudy vytrhla azda len 34. minúta. Dirigent rozohrávky Lukáš Greššák nakopol z vlastnej polovice, zdalo sa, že brankár Adam Hrdina si loptu postráži, no vo vybehnutí mierne zaváhal, šprintujúci Levan Nonikašvili mu preletel cez nohy a verdikt bol neoblomný – jedenástka!