Vo vestibule návštevníkov vítali figuríny odeté v tradiných krojoch. Mužský bol úplne autentický a mal približne sto rokov, odev mladej ženy so „šlofkou“ (runíkom) na hlave šili len nedávno pre niektorú z obecných akcií. Na paneli veda nich boli dobové fotografie, najstaršia pochádzala približne z roku 1930. Jediný fotoaparát v dedine mal vtedy údajne pán Šulka a kto chcel fotografiu, musel si ju u neho objedna. V žatevnej asti expozície boli okrem funkného „tragaa“ vystavené drevené vidly, lopata na zbožie aj úplne funkné cepy. Okrem toho tu boli vinohradnícka, remeselnícka aj velárska expozícia. Do sály sa zmestilo zariadenie izby aj tradinej kuchyne, kde na stole nesmel chýba bochník chleba a modlitebná knižka. Najmä mladí návštevníci tu uvideli náinie, o akom doteraz ani nepouli - zbonku, mažiar, velie úle upletené z otepí. Okrem domácich obyvateov navštívili výstavu aj mnohí turisti a chalupári.
„Mnohé predmety poznajú, ale napríklad mladí z eska sa udujú, že sa u nás zachovalo toko svätých obrazov a knižiek. U nich doma ich vraj nemajú, ani sa tak nedržia tradícií ako u nás,“ hovorí jedna z organizátoriek výstavy Valéria Juríková. „Na príprave sa podiealo 10–12 žien, výstavu sme aranžovali tri dni. Exponátmi prispelo asi tridsa rodín, ponúkli sa aj alší, ale to by nám sála už nestaila.“ „Boli sme príjemne prekvapení odozvou obyvateov a záujmom verejnosti,“ prisvieda starosta M. Chrenko. „Historické exponáty by sme chceli uchova, kým celkom nezmiznú. Zaslúžili by si väší priestor a možno aj stálu miestnos. Budeme hada vhodné priestory.“
