Radava eviduje dva počty obyvateľov: v zime ich je 850, v lete minimálne o štvrtinu viac. Susedná Podhájska už praská vo švíkoch a rekreanti najmä z českej republiky veľmi často hľadajú ubytovanie práve v Radave
, ktorá svojím okolím skôr pripomína Nízke Tatry ako južnoslovenskú rovinu. Niektorým „chalupárom“, ktorí sem chodili na víkendy, dokonca tak prirástla k srdcu, že sa sem presahovali natrvalo. Manželia Vechterovci a Hajduovci svoje obytné domy zrenovovali takmer úplne do pôvodnej podoby. „Oakávame alších prisahovalcov, ktorí avizovali, že len o pôjdu do dôchodku, chystajú sa tu býva. Každý je u nás vítaný,“ hovorí starosta Radavy Ing. Marián Chrenko. „Vzhadom na blízkos Podhájskej sú u nás nehnutenosti drahšie ako inde v okolí. Ak umrie posledný rodi, deti väšinou dom predajú „chalupárom“, o môže by škoda. Dedina však nevymiera, as-po takto sa obnovuje. Noví usadlíci si k nej vypestovali naozaj dobrý vzah. Príkladom je Ing. Ján Bátorek z adce, ktorý si pred asom zaregistroval internetovú doménu s názvom Radava a chcel našu obec propagova sám. Ke sa však dozvedel, že chceme vytvori webovú stránku s informáciami o obci a jej zámeroch, ochotne a zadarmo nám svoju stránku odstúpil.“
Radava je jednou z mála obcí, kde v praxi funguje idea oži-venia ekonomiky prostredníctvom rozvoja cestovného ruchu. Program hospodárskeho a so-ciálneho rozvoja obce je zameraný predovšetkým na rozšírenie ubytovacích kapacít a služieb pre turistov. Veda tunajšieho futbalového ihriska vyrastá veký súkromný penzión. Pri hlavnom cestnom ahu zo Šurian do Podhájskej sa má budova chatová osada s reštauráciou. Objavil sa záujemca, ktorý chce zrekonštruova bývalý mlyn, ktorý je jednou z mála zachovaných stavieb svojho druhu. Poas I. svetovej vojny bol údajne jediným, ktorý mohol mlie aj nad stanovený limit. Majiteom bol Nemec, a ke mu to chceli zakáza, vybral sa do Pešti na úrady – ešte nebol ani doma a mlyn už mlel.
Spolone so susednými Vekými Lovcami a Podhájskou sa Radavania chceli uchádza o finannú podporu z európskych fondov na vytvorenie turistických chodníkov po okolí. „Poda predpisov však treba trasy udržiava niekoko rokov, kým môžu získa štatút turistických chodníkov. Okrem toho by nás projekty vyšli dos draho. Radšej ich pomenujeme rekreané chodníky a urobíme ich svojpomocne,“ tvrdí M. Chrenko. „Trasa má vies medzi našimi tromi obcami a bývalým kláštorom Máriaalád. „Uvažujeme o troch okruhoch s rôznou džkou, na jednotlivých stanovištiach chceme osadi drevené informané tabule. Chodníky budú úzke, urené pre peších, za sucha možno aj pre cyklistov. Tu
