NITRA. „Prituhuje, vracajú sa normalizačné časy,“ povedal Juraj Šeliga (Demokrati) pred nitrianskym domom módy. V piatok sa tu stretli desiatky ľudí, aby si pripomenuli November 89.

Presne na tomto mieste sa 23. novembra pred 35 rokmi konalo prvé verejné zhromaždenie nitrianskej verejnosti. Prelomili strach a prišli vyjadriť svoj nesúhlas s režimom.
„Účastníkov v tento deň nebolo veľmi veľa, no 27. novembra, počas generálneho štrajku, bola Leninova (dnes Štefánikova) trieda úplne plná,“ povedal Radoslav Pavelka.

V piatok, v pred-predvečer Dňa boja za slobodu a demokraciu, boli v Nitre až tri spomienkové akcie. Najskôr sa stretli politickí väzni a ich potomkovia pred radnicou, kde stojí Pamätník obetiam komunistického režimu.
Nasledovala akcia organizovaná mestom pred Pamätníkom slobody v centre Nitry. Tvoria ho fragmenty Berlínskeho múru. Prišlo okolo osemdesiat ľudí, chvíľami ich bolo viac – pristavovali sa okoloidúci.
Len o niečo menej ľudí bolo pred spomínaným domom módy, akciu podvečer zorganizovali Demokrati.

Snaha o únos štátu
„Teraz sme tu, aby sme dali najavo, že nám nie je ľahostajná minulosť, časy neslobody a obete komunistického režimu, ktorý tu vládol štyri desaťročia. Nezabudli sme a netúžime po návrate ničoho podobného,“ povedal moderátor Tibor Ujlacký pred fragmentami Berlínskeho múru.
Práve on bol autorom nápadu priviezť do Nitry časti tohto najznámejšieho symbolu totality, pri ktorom zomierali ľudia. V piatok k nemu oficiálni hostia (za mesto, okresný úrad, župu a Konfederáciu politických väzňov) položili vence, ľudia zapaľovali kahančeky.

Primátor Marek Hattas hovoril o tom, ako sa ľudia pred 35 rokmi spojili v túžbe po slobode, rovnosti a spravodlivosti. „Spomíname aj na tých, ktorí sa postavili za slobodu proti nacizmu v roku 1939. Tieto udalosti pripomínajú, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou. Sú to hodnoty, ktoré musíme chrániť a budovať každý deň.“
„Vnímam snahu o únos štátu k autoritárskym a totalitným režimom. Dnes, a to treba hovoriť celkom otvorene, je ohrozená samotná podstata slobodnej Slovenskej republiky, ako sme o nej snívali v roku 1989,“ povedala Lujza Bakošová, šéfredaktorka porevolučných novín Nitrianska verejnosť
Vyzvala ľudí, aby boli ostražití a pozorne sledovali, kto nás kam chce priviesť.

Orwellovský svet
Bakošová konštatovala, že požiadavky formulované VPN (Verejnosť proti násiliu) jednoznačne zodpovedali pojmu liberálnej demokracie. Niektoré sa podarilo splniť len čiastočne a niektoré vôbec.
„Napriek týmto kritickým slovám tvrdím, že žijeme v úspešnom štáte, i keď sa rozvíja vo vlnách. Raz je na vrchole vlny úspechu a raz na dne, keď sa prepadá vo vlastných slabostiach a úpadku. Dovolím si tvrdiť, že dnes sme práve tam,“ povedala.

Jedni podľa nej hapkajú, lebo nevedia, čo robiť. Iní sa rozdrapujú a využívajú slabosť tých prvých. „A zatiaľ niekto pomaly, ale systematicky, rozvracia naše názory, našu politickú orientáciu, naše slobody a práva.“
Lujza Bakošová hovorila o pokuse zvrátiť demokraciu smerom k totalite: „A nebojím sa povedať, k hnedo-červenej totalite.“
Pred pamätníkom vystúpil aj 85-ročný Ivan Mačura s typickou čelovkou, aby si posvietil na svoj príhovor. Niekdajší predseda VPN za okres Nitra podpísal aj rozhodnutie o odstránení sochy Lenina z námestia.
Povedal, že príbehy, ktoré ľudia zažili za totality, sú strašné a súčasne sú smiešne, "pripomínajú neskutočný orwellovský svet“. Boli v ňom sluhovia, ktorí slúžili režimu a postavili si na tom kariéru, obete aj bojovníci.

Šéf to sleduje
Radoslav Pavelka na stretnutí pred domom módy poďakoval ľuďom, ktorí pred 35 rokmi vyšli do ulíc. „Ešte stále nemohli vedieť, ako to celé dopadne. A tým riskovali budúcnosť svoju aj svojej rodiny. Patrí im za to naša vďaka a úcta.“
Župný poslanec Daniel Balko (Demokrati) poukázal, že táto udalosť sa nám z roka na rok vzďaľuje. „Dnes je November 89 súčasťou našich dejín, o ktorých sa bohužiaľ deti v školách neučia. Je to udalosť, ktorá v posledných rokoch musí čeliť obrovskému množstvu klamstiev, poloprávd.“