Nový tréner Nitry: Nie som spasiteľ. Bez nepopulárnych rozhodnutí to zrejme nepôjde

NITRA. V širokom regióne by ho chceli takpovediac všetci – no zakotvil v FC Nitra. Podpis Trénera roka 2023 v Západoslovenskom futbalovom zväze je jedným zo signálov, ktorý má očisťovať imidž 115-ročného klubu.

„Hrať pod Igorom Slezákom ma mimoriadne láka,“ šepkajú si medzi sebou stratení podzoborskí odchovanci. S nástupom nového majiteľa Pavla Ondriša a postupným ozdravovaním bývalej bašty im svitla nádej, že hrať doma znovu má logiku.

IGOR SLEZÁK (43) s Lehotou pod Vtáčnikom dokopy 195 gólmi dvakrát po sebe vyhral štvrtú ligu a vydobyl si renomé moderného i zanieteného odborníka. Keď v apríli v dedine pri Prievidzi skončil, stal sa prakticky najžiadanejším koučom v „západokraji“.

„Do FC Nitra som chcel prísť potichu, no viditeľne som sa prerátal,“ usmieva sa rodák z Novák, ktorý má slávnej značke vrátiť ošúchaný lesk. Vo veľkom rozhovore sebe vlastným filozofickým spôsobom detailne hovoril o lietaní triesok, ambíciách, málo vysvetlenom konci v Lehote a zimnej prestavbe kádra FC.

„Ľuďom v klube verím. Nebudem klamať, že by som nechcel byť súčasťou niečoho veľkého. Bez nepopulárnych rozhodnutí to zrejme nepôjde,“ vyhlásil Igor Slezák a odpovedal na pätnásť otázok MY Nitrianskych novín.

Ako sa zrodil váš angažmán v FC Nitra a na aké obdobie ste sa dohodli?

Oslovil ma majiteľ klubu Pavol Ondriš. Následne sme sa – spolu s členom predstavenstva Radoslavom Bratkom – stretli na štadióne a vymenili si pohľady na fungovanie klubu, videnie futbalu, ale aj život ako taký. Rozhodol som sa takpovediac za tri sekundy. Moje pôsobenie v FC Nitra sa nijak časovo neohraničovalo.

Čo vás v debatách s vedením klubu zaujímalo najviac?

Bolo nutné vyriešiť záležitosti, ktoré mohli dohodu skomplikovať. Aj preto sme sa zhodli, že sa nebude nič dávať na verejnosť a klub si pripraví aj plán B, čo je prirodzené. Bol som vyrovnaný aj s tým, že to nepôjde a do klubu neprídem.

Majiteľ FC Nitra Pavol Ondriš (vľavo) v minulom týždni doladil dohodu s novým trénerom Igorom Slezákom. (zdroj: MY Nitrianske noviny - Martin Kilian ml.)

FC Nitra od pádu z prvej ligy (2021) mal problém s dôveryhodnosťou, kvalitní futbalisti sa do klubu nehrnuli. Strašiakom bola neistá finančná situácia klubu a neraz tiež zablokované prestupy. To všetko sa odrazilo na okamžitom vypadnutí z tretej ligy, úplne vynechanej uplynulej sezóne a teraz na poslednom mieste v štvrtej lige. Odkedy však klub väčšinovo vlastní Pavol Ondriš, jeho ekonomika sa ozdravuje. Nemáte teda obavu o chod FC Nitra?

Nikto ma do ničoho nenútil, viem, do čoho idem a aké náročné to bude. Peniaze absolútne neboli témou našich debát.

Dôvod prečo som sa rozhodol prísť do Nitry, je absolútne jednoduchý. Je to „nádej“, ktorú ľudia okolo pána Ondriša aj spolu s ním všetkým v meste Nitra, ale aj jeho okolí, so svojou odvahou, myslením, vnímaním, pohľadom a plánmi prinášajú. Je nesmierne dôležité, aby ľudia videli svetielko na konci tunela. Nikdy by som sa nespájal s falošnou nádejou, tá je len pohonom ešte väčšieho trápenia. Z majiteľa klubu ide dojem nesmiernej ľudskosti, ani štipka arogancie. Čo povie, to má váhu. Preto som tu.

Ľuďom zo svojej pozície nedokážem nič sľúbiť a to isté som povedal pánovi Ondrišovi. Dokonca som mu navrhol, že ak ich nejaký tréner ubezpečil, že všetko zvládne a s Nitrou v krátkom čase bude napredovať ako z rozprávky, tak nech prinesie jeho.

Veľké vyhlásenia odo mňa nikdy nečakajte. Ľudia nie sú hlúpi. Dokážu čítať medzi riadkami. Koľko tu už bolo trénerov s vyhláseniami, že idú Nitre vrátiť prvú ligu, no dopadlo to presne naopak? A som absolútne presvedčený, že to mysleli úprimne a srdce im bilo pre Nitru a klub. Že boli vnútorne presvedčení o tom, že „spiaceho obra“, ako Nitru všade volajú, preberú z polospánku. Mám rešpekt ku každému, kto v klube pôsobil a dal do toho všetko.

Svoju úlohu poznám, no neprišiel som sám od seba. Nezaklopal som na bránu a nepovedal „teraz všetkých pošlite preč, lebo iba ja som ten správny a len ja to dokážem“. Môj angažmán niekto musel navrhnúť i schváliť, ľudia v klube si to teda uvedomujú tiež. Je to nesmierne zaväzujúce, no som tu, lebo všetky strany cítili, že je to tak správne.

Nebudem klamať, že by som nechcel byť súčasťou niečoho veľkého. Nitra si zaslúži úplne iné postavenie na futbalovej mape. Vychovala množstvo fantastických hráčov a trénerov.

No musíte si uvedomiť jednu vec. Nemôžete robiť dookola jedno a to isté a pritom očakávať iný výsledok. Možno to tak malo byť, že sa z ničoho nič objavila skupinka ľudí z rôznych kútov Slovenska, aby ľuďom v Nitre a okolí vrátila to, na čo majú plné, nie len historické právo.

Či to vyjde, neviem. No jedno mi ľudia veriť môžu. Plány FC mi nepripadajú ako nepremyslená akcia v podobe strieľania zajacov malorážkou „od brucha“ niekde na poli za Nitrou. Ja týmto ľuďom verím. Vidím, čo všetko v náročnej situácii podstupujú a čo robia, aby veci dali opäť do poriadku, pričom rozhodne by nemuseli. Či to pôjde so Slezákom alebo bez, nie je podľa mňa z pohľadu ľudí až také podstatné. Dôležité je vrátiť im radosť a hrdosť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Mučí súperov, mal miliónové nohy. Nitru ide z pekla vyviesť obdivovaný vizionár Čítajte 

Dovoľte nám ešte krátky exkurz k vašej aprílovej rozlúčke s Lehotou pod Vtáčnikom. O vašom konci v klube ste hovorili málo. Prečo sa udial?

V prvom rade som za všetko, čo mi klub dal, nesmierne vďačný. Nebyť Lehoty pod Vtáčnikom, nikto by o mne nehovoril. S príchodom Jozefa Boboka mladšieho začala športová stránka napredovať. Bola tam takpovediac spoločenská objednávka – to isté sa aktuálne deje v Nitre.

V Lehote pod Vtáčnikom som zažil dosiaľ najkrajšie roky. S chlapcami sme si všetko vydreli, nemali to so mnou ľahké, funkcionári tiež nie (úsmev). Tak to však musí byť, keď chcete niečo dosiahnuť. Nejde to bez nepopulárnych rozhodnutí, ktoré bolia nie len vás, ale aj ostatných. Nie je jednoduché zdvíhať obec z amatérskych podmienok na poloprofesionálnu úroveň. Ak sa dediny chcú dostať do povedomia, vybudovať si rešpekt okolia, stojí to viac energie ako mestá, ktoré majú násobne väčšie ložiská hráčov či podnikateľov.

Nič sme nedostali zadarmo, no každý príbeh má svoj koniec – prirodzený či nie.