OBYCE. Nebrániteľný, z inej galaxie, hráč ako nik iný. Také prívlastky pravidelne počúva hviezda Obýc Patrik Mikuš, najlepší futbalista v ObFZ Nitra za rok 2024.
Na listine strelcov zlatomoravskej oblastnej súťaže sa už roky súťaží iba o druhé miesto. Prvé nekompromisne vlastní 33-ročný búrlivák. V jedenástich sezónach (z dvoch odohral iba polovicu a dve rozpolil covid) skóroval 437-krát!
Neuveriteľných 164 gólov v posledných dva a pol ročníkoch z Patrika Mikuša dokonca robí najlepšieho strelca všetkých seniorských súťaží na Slovensku.
Ďalej sa dočítate:
- ako parádne Mikuš odmení celý tím,
- odkiaľ mal ponuky a prečo odmietol tisíc eur mesačne za futbal,
- ako hral načierno za policajta,
- prečo mu doktor neodporúčal futbal,
- aká je top desiatka strelcov na Slovensku,
- kto krotí búrlivú povahu Mikuša,
- proti ktorým obrancom sa mu hrá ťažko,
- čo by s Obycami povedal na postup do 7. ligy
V obrane so Škriniarom
Chlap tvrdý ako žula (práve takú prezývku mu vymyslel tréner Augustín Dobiš) gólovo kraľuje všetkým 31-tisíc futbalistom v krajine, z obrancu na útočníka ho však prerobili až v 23 rokoch.
Ako stopér hral prvú ligu dorastu za FC ViOn, sezónu a pol dokonca trénoval s áčkom po boku klubových ikon ako Peter Kuračka či Martin Kuciak, v Slovnaft Cupe proti Žiline sa mu ušlo miesto na lavičke.
Highlight zapísal v zlatomoravskom béčku – za Volkovce si v apríli 2013 zahral s Milanom Škriniarom. Neskorší najlepší slovenský futbalista a hviezda Interu Miláno i PSG mal vtedy vizitku hanblivého tínedžera.
„Veľa toho nenahovoril. V obrane sa mi s ním hralo dobre. Niektorí vtedy hovorili, že zo Škriniara futbalista nikdy nebude,“ rozpamätal sa Patrik Mikuš.

Rameno si vykĺbil 40-krát
Štvrtú ligu hral za Volkovce i Čeľadice, predtým sa mihol v tretej za Topoľčany.
„Bohvie, kde by som dnes bol, keby som kedysi rozmýšľal inak... Trénoval som s áčkom ViOnu a bral som to ako strop, ktorý mi stačil. Chýbala mi odvaha,“ povzdychol si bývalý najlepší strelec dorastu Zlatých Moraviec – áno, ako stopér!

Kosili ho však zranenia.
„Raz som osem mesiacov nehral kvôli zraneniu jabĺčka v kolene a pravdou je, že ani ľavé rameno by ma ďaleko asi nepustilo. Vykĺbilo sa mi asi 40-krát, v určitom období aj štyri razy za zápas. Prvou operáciou to neprestalo, zabrala až druhá. Kĺb som mal taký ‚vybitý‘, že povolil už len pri obyčajnom kýchnutí... Doktor mi futbal neodporúčal, dodnes mám rameno labilné, musím si dávať pozor, no v ôsmej lige sa to dá,“ vymenoval Patrik Mikuš.

Cieli na päťstovku
Doma na ihrisku pod lesmi Pohronského Inovca rozbil rebríčky dedinského futbalu.
V jedenástich sezónach skóroval 437-krát! Dve pritom odohral iba polovičné a dve zabrzdila korona. Priemer 40 minút na gól hovorí za všetko. Stál by za vedecký výskum. Keďže starne a mierne i priberá, mal by žiariť menej – lenže deje sa opak.
„Každý gól si vážim. Nikdy totiž neviete, kedy sa to skončí. Môžem sa zraniť a bude po futbale. Moje obrovské ďakujem patrí predovšetkým spoluhráčom, oni mi všetko vybehajú a pripravia, góly sú zásadne dielom celého mužstva, nie iba mňa. Keď som vo februári 2015 prišiel domov do Obýc, povedal som si, že chcem dať päťsto gólov. Chýba mi ešte šesťdesiattri,“ prezradil.
Bombardérove „osobáky“? Trinásť gólov Choči (september 2019) a deväť Tekovským Nemciam (september 2022). Nový míľnik zapísal v októbri – proti Čifárom skóroval sedemkrát a o týždeň v Ladiciach to zopakoval!
