Investičný rozvoj, doprava, sociálna oblasť a cestovný ruch. Na také témy vo štvrtok 5. decembra na platforme MY diskutujeme debatovali Marek Hattas (primátor mesta Nitra), Ingrid Ujváriová (generálna riaditeľka sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) a Juraj Oravec (riaditeľ sekcie obchodu a produktov Železničnej spoločnosti Slovensko).
Diskusia siete najčítanejších regionálnych novín na Slovensku odhalila detaily prípravy nového priameho vlakového spojenia Nitry a Bratislavy, upozornila na investičné zámery mesta pod Zoborom a upriamila pozornosť na výhody sociálnych podnikov.
Národná cena pre Nitru
Nitrianskej samospráve sa v novembri dostalo mimoriadnej pocty.
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky ju ovenčil Národnou cenou za kvalitu a spoločenskú zodpovednosť za rok 2024 v kategórii kvalita – organizácia verejného sektora. Ide o výnimočnú záležitosť. Mestá totiž v tejto ankete nezvyknú víťaziť.
„Keď som sa v roku 2018 stal primátorom Nitry, šokovalo ma, že takýto miliónový podnik sa riadi veľmi jednoduchými procesmi a neexistuje žiadna zodpovednosť. Takýto veľký podnik sa však nedá riadiť bez štandardov. Za prioritu sme si preto určili procesné a projektové riadenie, čím rozvíjame služby pre obyvateľov, ktoré sa zlepšujú každým rokom. Preto Národnú cenu za kvalitu vnímam ako veľkú vzpruhu a úspech pre naše mesto,“ rozhovoril sa primátor Nitry Marek Hattas.
Cieľom nový zimný štadión
Primátor Nitry Marek Hattas. (zdroj: M KREO)Mesto pod Zoborom v minulom roku zrealizovalo projekty za dokopy 28,5 miliónov eur. Radnica sa tiež pýši iba 13-percentnou zadlženosťou, najnižšou v novodobej histórii.
V plejáde projektov svieti za šesť miliónov eur zrekonštruovaný starý park, nové cyklotrasy či otvorenie nového kreatívneho centra.
Ďalším investičným zámerom je výstavba nového zimného štadióna.
„Naši hokejisti dlhodobo dosahujú skvelé výsledky a výborne pracujú s mládežou. Pôsobia však v katastrofálnych podmienkach a v hale z minulých čias. Výstavbu novej multifunkčnej arény sme si definovali ako jasný cieľ. Momentálne v tejto oblasti riešime majetkovo-právne vysporiadanie. Pripravujeme výjazd do českej Jihlavy, kde sa stavia podobný štadión. I keď zadlženosť nášho mesta je historicky najnižšia, v súvislosti s novým zimákom potrebujeme získať partnerstvo s vládou, Nitrianskym samosprávnym krajom a Ministerstvom cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky,“ prezradil primátor Marek Hattas.
Priamy vlakový spoj do Bratislavy
Ďalšou novinkou pre Nitru je priame vlakové spojenie s Bratislavou, ktoré sa vráti po dlhých rokoch. V rámci nového grafikonu príde na scénu od 15. decembra.
Odchod spod Zobora do hlavného mesta bude stanovený na každé dve hodiny.
„Vlak z Nitry do Trnavy bude predĺžený až do Bratislavy. Celá trasa by mala trvať hodinu a tridsaťsedem minút. Na danej traťovej infraštruktúre ju nedokážeme zrealizovať rýchlejšie. Jej modernizácia, najmä automatizácia a ekologizácia, je kľúčovým faktorom, aby sme komfort, kvalitu a efektivitu vlakového spojenia Nitry a Bratislavy mohli posunúť ďalej,“ odhalil Juraj Oravec, riaditeľ sekcie obchodu a produktov Železničnej spoločnosti Slovensko.
Dodal že 97-minútové trvanie priameho vlakového spojenia Nitry a Bratislavy nepovažuje za „konečný bod, s ktorým je ZSSK spokojná“.
Juraj Oravec, riaditeľ sekcie obchodu a produktov Železničnej spoločnosti Slovensko. (zdroj: M KREO)„Stlačiť“ spoj na 75 minút
„Nitrania historicky diskriminačne vnímajú, že neležia na hlavnom ťahu železničnej infraštruktúry. Ešte pred piatimi rokmi ste kvôli vlakovému spojeniu do Bratislavy museli aj trikrát prestupovať a trvalo to neúmerne veľa. Priamy spoj do hlavného mesta teda rozhodne vítame. Keď sa nám ho podarí dostať na hodinu a pätnásť minút, budem to považovať za veľké víťazstvo,“ pripojil primátor Nitry Marek Hattas.
V súvislosti s priamym vlakom Nitra – Bratislava sa diskutuje aj o úplnej novej trati spod Zobora to Trnovca nad Váhom, kde by sa napojila na existujúce železničné spojenie do hlavného mesta.
„Na tento variant by sme mali byť pripravení. Zároveň by sme sa mali sústrediť na napĺňanie legislatívy Európskej únie o elektrifikácii existujúcich tratí,“ dodal Hattas.
Dôležitosť verejnej dopravy
Zlepšovanie kvality vlakovej ponuky ide ruka v ruke s proklamovaným zámerom rozvoja verejnej dopravy, ktorý si svorne vzali za svoje mesto Nitra i Železničná spoločnosť Slovensko.
„Plán udržateľnej mobility sme schválili už pred rokom. Vieme, ako napredovať. Cesty nenafúkneme, uberáme sa k tomu, aby sme ľuďom ponúkli vyspelú infraštruktúru v podobe kvalitnej mestskej hromadnej dopravy. V posledných rokoch sme veľa investovali do cyklotrás, každý cyklista totiž môže znamenať o jedno auto menej v premávke. V meste pripravujeme prvé zóny s rýchlosťou tridsať kilometrov za hodinu, a to najmä pri školách, kde doprava musí byť upokojená. Do budúcna hovoríme o zjednosmernení ulíc, aby sme mali dosť parkovacích miest,“ vymenoval primátor Nitry Marek Hattas.
O podpore verejnej dopravy hovorí aj Juraj Oravec zo ZSSK. „Neustále rozširujeme ponuku našich služieb, aby sme ľudí motivovali vymeniť individuálnu dopravu za verejnú. Nedávno sme napríklad zvýšili kapacitu pre bicykle vo vlakoch. Dopravu na rôznych traťových úsekoch zefektívňuje samoobslužný systém zakúpenia lístkov. Zároveň sa snažíme rozšíriť predajné kanály pre cestujúcich. Ak ide o Nitru, vnímame nedostatok, že neleží na medzinárodnom koridore železničnej dopravy. Snažíme sa to eliminovať rozšírením ponuky spojov.“
Ingrid Ujváriová, generálna riaditeľka sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. (zdroj: M KREO)Výhody sociálnych podnikov
Diskusia MY novín, siete najčítanejšieho regionálneho média na Slovensku, upriamila pozornosť aj na výhody sociálnych podnikov.
„Na Slovensku je 587 sociálnych podnikov. Pracuje v nich osemtisíc ľudí, z nich päťtisíc je určitým spôsobom znevýhodnených alebo zraniteľných. Sociálne podniky nielenže vytvárajú pracovné miesta, ale podporujú aj komunitný rozvoj. Kladú človeka na prvé miesto pred ziskom. Angažujú sa aj vo vyrovnaní príspevkov na mzdové náklady a verejných obstarávaniach,“ rozprávala Ingrid Ujváriová, generálna riaditeľka sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Mesto Nitra dlhodobo plánuje založenie sociálneho podniku.
„Keďže náš okres má iba 2,7-percentnú nezamestnanosť, druhú najnižšiu spomedzi okresov na Slovensku, z tohto trhu sa náročne ‚vyťahujú‘ prípadní zamestnanci sociálneho podniku. Myšlienky o jeho založení sa však nevzdávame. Dokáže pomôcť s verejnými obstarávaniami, zároveň plní zmysel sociálneho aspektu. Aktuálne sociálny podnik nemáme, no príde čas, keď ho založíme. Nateraz spolupracujeme s inými sociálnymi podnikmi v meste,“ informoval primátor Marek Hattas.
Ingrid Ujváriová hovorila aj o ďalších plánoch v súvislosti s napredovaním sociálnych podnikov.
„Chceme podporovať nie iba vznik integračných podnikov, ktorých je teraz 99 percent. Dbáme aj na vzdelávanie, kultúru a ekológiu, sociálne podniky chceme rozvíjať tiež v tejto oblasti. V zákone máme definovaný aj stavebný sociálny podnik, čiže aj toto je priestor na rozvoj,“ povedala generálna riaditeľka sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Utiekli nám Česi i Poliaci
Reč prišla aj na dennodenné starosti samospráv.
„Financovanie samospráv zo strany štátu je jedna veľká katastrofa. Nefungujeme ako v Česku a Poľsku, kde existuje zmiešaný výber daní. Naopak, mestá na Slovensku nie sú motivované vyhľadať podnikateľov, aby v nich podnikali. Nedostávajú totiž peniaze z daní, ktoré títo podnikatelia platia štátu, tieto prostriedky sa rovnomerne rozdelia po celom Slovensku,“ upozornil primátor Nitry Marek Hattas.
Hovorí aj o potrebe opätovného naštartovania ekonomiky.
„Slovenská ekonomika nešliape tak, ako by mala. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako z dekarbonizácie priemyslu vyjsť víťazne,“ povedal šéf radnice.
„Utiekli nám Česi i Poliaci. Konsolidačný balíček vlády mnohé projekty sťaží alebo zabrzdí. Otázne budú dotácie na šport, kultúru a sociálnu oblasť. Žiadny zákon nehovorí, že tieto oblasti musíme dotovať. Vidíme v tom však obrovský potenciál. Vieme, prečo to robíme. Tieto komunity sú potrebné a ich podpora je už zaužívaná,“ dodal Marek Hattas.
