HORNÉ SALIBY. Viete, čo spája kluby z Nitry, Topoľčian, Senice, Považskej Bystrice, Nového Mesta nad Váhom, Levíc, Galanty, Šale, Serede či Nových Zámkov?
Všetky majú minimálne jednu mládežnícku kategóriu, ktorá v druhých ligách U13 a U15 alebo tretích ligách U17 a U19 zimuje v tabuľke až za Futbalovou akadémiou Matúšova zem. Horné Saliby a Tomášikovo dokopy nemajú ani päťtisíc obyvateľov, beztak za ne hrá až 136 detí. Tak vysoko má mládež iba päť iných dedinských klubov z celého Slovenska.
„Keď sme začali robiť futbal, najprv sme spravili silné áčko. Boli to vyhodené peniaze. Dôraz sme presmerovali do mládeže a nič lepšie sme nemohli spraviť,“ prezradil RONALD KONTÁR, predseda Futbalovej akadémie Matúšova Zem Horné Saliby/Tomášikovo.
V rozhovore pre MY Nitrianske noviny rozprával o ceste skromnej značky k súčasnému obdivovanému statusu, rozpočte, ambíciách s áčkom, spolupráci s Dunajskou Stredou a mnohom inom.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo Kontár namiesto áčka investuje do mládeže,
- ako akadémia skladá rozpočet a či pozerá po prvej lige,
- či sa H. Saliby nehnevajú, že viac zápasov áčka je v Tomášikove,
- ako Kontár kritizuje „spiace“ kluby v mestách,
- ako chce Matúšova zem postupovať s áčkom,
- v čom spočíva spolupráca s DAC-om,
- ako do H. Salíb ťahajú Austriu Viedeň či Ferencváros,
- čím je výnimočná metodika Matúšovej zeme
Na Slovensku je 2 747 dedín a len šesť vo futbale hrá aspoň druhú žiacku ligu a tretiu dorasteneckú. Medzi ne patrí aj váš spoločný klub Horných Salíb a Tomášikova. Takto vysoko s mládežou ste dokonca ako jediný spomedzi obcí v Západoslovenskom futbalovom zväze, najväčšom regionálnom v krajine. Ako sa vám podarilo dostať na túto métu?
S piatimi-šiestimi nadšencami sme si pred pätnástimi rokmi povedali, že história futbalu v Horných Salibách je o niečom inom, než vtedajšie pôsobenie klubu. Desať rokov bol zanedbaný, ťažil z dávno vychovaných odchovancov a nových netvoril. Dodnes nám chýba celá jedna generácia vyše 30-ročných futbalistov, ktorí by dnes boli na vrchole síl.
Najprv sme sa pokúsili obrodiť áčko. Nestačilo to. Napriek úpravám tímu sme hrali na spodku majstrovstiev galantského okresu. Pochopili sme, že kvalita nám nespadne z neba a musíme si ju vychovať.
Naša partia fanatikov obrátila dôraz na mládež. Každý z nás prichádzal s novými myšlienkami a predsavzatiami. Dokázali sme na seba vziať zodpovednosť a rástli sme kvantitatívne aj kvalitatívne. Začali sme s absolútne najmenšími futbalistami. Obehali sme si školy a tak naštartovali výchovu úplne novej generácie – presne z toho dnes ťažíme.

Horné Saliby podľa Futbalnetu ešte v sezóne 2015/16 mali iba áčko a nič viac. Dnes – v tandeme s Tomášikovom – máte až sedem tímov mládeže a všetky hrajú krajské súťaže. Čo bolo kľúčové pre zrod súčasného kolosu?
Na všetkých dedinách historicky zvykli fungovať okrem mužov nanajvýš dorast a žiaci. V roku 2010 sme založili prípravku. Oblastné súťaže U11 vtedy boli iba v plienkach. Takto sme položili základ našej dnešnej mládežníckej úrovne.
Ďalšie míľniky prišli v sezóne 2016/17. Prvýkrát v histórii sme utvorili tím U13 a v spoločnom družstve s Dolnými Salibami sme vyhrali piatu ligu dorastu. Odvtedy nepretržite hráme tretie najvyššie súťaže U19 a U17.
Starostlivosť o mládež sa rok čo rok snažíme zlepšovať. Do Horných Salíb som priniesol aj prvky, ktoré som zažil v Írsku. Dva roky som hral krajskú súťaž za tamojší Trim Celtics. Klub fungoval ako menšia akadémia, ktorá spojila viacero dedín. De facto prerástol do regionálneho centra. Presne s touto filozofiou sa snažíme robiť futbal v dedine.
Medzi slovenskou elitou
Iba šesť slovenských klubov z dedín hrá aspoň druhé ligy U13 a U15 a tretie ligy U17 a U19. Tri z teritória Stredoslovenského futbalového zväzu (FK Železiarne Podbrezová, Oravan Oravská Jasenica, Futbalová akadémia United Nededza – Kotrčiná Lúčka – Gbeľany, ŠK Prameň Kováčová), jeden z Východoslovenského futbalového zväzu (PWG Sokol Ľubotice) a jeden zo Západoslovenského futbalového zväzu (Futbalová akadémia Matúšova Zem Horné Saliby/Tomášikovo).
Mnohí podnikatelia vášho rangu v obciach vrážajú peniaze do drahých posíl pre áčko a nie do mládeže. Prečo ste sa vybrali opačnou cestou?
Pred vyše desiatimi rokmi sme v Horných Salibách vybudovali dobré áčko s iba dvoma staršími hráčmi. Išlo však o vyhodené peniaze.
Prestupový poriadok bol ešte iný a hosťovania drahšie ako dnes. Priniesli sme kvalitných futbalistov, stáli však priveľa peňazí na to, aby sa to dlhodobo oplatilo. Pri súčasných normách by navyše kedykoľvek mohli odísť. Vtedy sme si povedali „dosť“ – a pozornosť presmerovali do mládeže. Neustále kupovať hráčov z cudzích dedín a nevychovávať si vlastných je krátkozraké a neudržateľné.
Teraz si za toto rozhodnutie ďakujeme. Nič lepšie sme pre futbal na dedine nemohli spraviť. Veľa klubov na okolí sa trápi a zaniká, lebo dlhodobo nepracovalo s mládežou. My sa, naopak, za rok-dva dostaneme do stavu, že celú jedenástku áčka zložíme z vlastných odchovancov.
Čím všetkým bol rok 2024 najúspešnejším v histórii vášho 16-sezónneho pôsobenia pri futbale v Horných Salibách?
Naša zlatá generácia na prelome storočí hrala štvrtú ligu, ale vtedajšia éra sa s dnešnou nedá porovnať. Všetky mládežnícke kategórie máme v krajských súťažiach, za Horné Saliby hrá najviac detí v histórii.
Áčko v minulej sezóne skončilo štvrté a teraz zimuje tretie, starší dorastenci sú po jeseni druhí, mladší prví a tím U13 zimuje tretí.
Rozhovor s Ronaldom Kontárom
nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
S akým sezónnym rozpočtom pracujete?