ZLATÉ MORAVCE. Sklamanie či reálny stav? Prvá zlatomoravská druholigová jeseň po pätnástich rokoch mieša rôzne názory, každý sa však v čomsi stretne – že ViOn nechce skončiť štvrtý so štvorbodovým mankom na druhé „barážové“ miesto, ako sídli dnes.
„Veríme, že na jar spravíme spanilú jazdu,“ vyhlásil tréner Požitavanov ROMAN HUDEC.
V interview uprostred sezóny sa rozhovoril o úskaliach herného prejavu, míľnikoch polovice ročníka, najvýraznejších individualitách či plánoch do budúcnosti.
V rozhovore sa dočítate:
- proti komu ViOn hral „prvoligový futbal“,
- čo vzácne sa podarilo obrane Zl. Moraviec,
- ktorých dvoch hráčov Hudec za jeseň osobitne vychválil,
- čo vraví na nevýraznú ofenzívu,
- aké typy posíl chce tréner v zime priviesť,
- do akého „väčšieho rizika“ pôjde ViOn na jar
Ako hodnotíte jesennú časť?
Chcel som mať tridsať bodov a zimovať v prvej dvojke, máme ich o štyri menej a sme o skóre k štvrtí. K spokojnosti mi chýbajú práve tieto štyri body a lepšia efektivita. Liptovský Mikuláš na poslednú chvíľu kontumačne vyhral s Pohroním. Keby sa tak nestalo, boli sme bod od druhého miesta a naše tabuľkové postavenie by sme vnímali inak ako teraz.
Chvalabohu, dôležitý posledný zápas jesene so Starou Ľubovňou sme zvládli.

Je prísne tvrdiť, že ViOn hral konštantne výborne celých 90 minút len v minime zo štrnástich zápasov jesene?
V príprave sme hrali výborne. V lige sa nám však často stalo, že na želanej úrovni bol iba jeden polčas z dvoch.
V tejto súvislosti sa vrátim k myšlienke, ktorú som už zdôraznil vo viacerých rozhovoroch. ViOn tri roky hral o záchranu, v jednom mesiaci mu zo štyroch zápasoch teoreticky stačilo získať štyri body. Teraz sa situácia otočila. Víkend čo víkend musí víťaziť – a to je ťažšie, než vyhrať len vyhrať len každý štvrtý zápas.
V Zlatých Moravciach je stále cítiť prvoligovú auru. A tá súperov motivuje. Už len tunel, ktorým sa z hráčskych kabín ide na štadión, je málokde inde. Viacero tímov – minimálne Pohronie a Šamorín – proti nám odohralo svoj najlepší zápas jesennej časti.
Paradoxne, my sme náš najlepší duel hrali týždeň po jeseni v prípravnom zápase proti Slavii B. Možno aj preto, lebo náš súper chcel hrať futbal a naši hráči neboli pod tlakom. My, tréneri, sa tlak na chalanov snažíme minimalizovať, napriek tomu si ho však niekedy pripúšťali až príliš.

Zlaté Moravce ste doviedli k najlepším prvým piatim kolám od roku 2000. Zdalo sa nám však, že po prvej prehre (0:1 v Liptovskom Mikuláši) ste – ako tréner i mužstvo – mierne znervózneli, čo sa premietlo do akoby neuvoľneného herného prejavu. Do akej miery považujete tento pohľad za relevantný?
Nepovedal by som, že sme znervózneli. Proti Prešovu sme neboli horší a v Liptovskom Mikuláši nám rozhodca neuznal regulárny gól Tummu. Prvá prehra zlomová nebola, hneď po nej sme predsa Žilinu B zdolali 4:0.
Negatívny dopad mali skôr neskoršie zranenia dôležitých hráčov na čele s dobre hrajúcim Baumgartnerom. Po a dva pol mesiaci sme tím prvýkrát videli v krízovej situácii.
Rozhovor s Hudecom
nájdete aj v pondelkových (16. 12.) MY Nitrianskych novinách.
Ktoré jesenné výkony považujete za najlepšie a najhoršie?
Paradoxne, napriek prehre sme najdominantnejšie hrali proti Zvolenu. Vynikali sme držaním lopty, šancami a inými štatistikami. Za prehru 0:5 by hostia ešte mohli ďakovať. Žiaľ, inkasovali sme po štandardke a prehrali 0:1.
Preto za komplexne najlepší výkon považujem víťazstvo 4:0 nad béčkom Žiliny. A čo sa týka organizácie hry, najlepší polčas bol náš prvý proti Prešovu (2:2), keď sme hrali prvoligový futbal.
Naopak, najhoršie sme hrali proti Pohroniu (0:2) a Šamorínu (1:2). Práve body z týchto zápasov nám chýbajú k spokojnosti.

Len desať inkasovaní v štrnástich dueloch robí z ViOnu najlepšiu obranu v druhej lige. Ak ide o organizáciu hry a defenzívu, splnili hráči vaše predstavy takmer dokonale?