Stavia arénu, akú chce Nitra: Rátajte s 80 miliónmi a zjednoťte politikov

JIHLAVA. Obliekli si vesty, nasadili prilby a vydali sa na turné staveniskom, kde už o rok bude jasať 5 750 divákov. Zástupcovia mesta Nitra, Nitrianskeho samosprávneho kraja, HK Nitra a Slovenského zväzu ľadového hokeja si v minulý utorok pozreli arénu v Jihlave.

Bývalý 12-násobný majster Československa teraz hrá iba druhú najvyššiu súťaž, beztak s tučnou podporou radnice stavia halu za takmer 80 miliónov eur.

Porovnateľná krásavica chce vyrásť aj pod Zoborom. Slovenský šampión je však len na štarte príprav, ktoré 54-tisícovému českému mestu trvali po búranie starého štadióna takmer päť rokov.

„Nitra avizuje arénu za 60 miliónov eur, ale mala by rátať s 80 miliónmi. Veľmi si to zjednoduší, ak štadión podporia aj opozičné strany. Ak sa politici nezjednotia, žiadna hala nevyrastie,“ tvrdí DAVID BEKE, manažér výstavby Horáckej multifunkčnej arény, ktorý vizitu z Nitry previedol rozostavaným štadiónom.

Jihlavský mestský poslanec a profesionálny architekt v pútavom interview pre MY Nitrianske noviny rozprával o politických úskaliach historickej investície, príbehu honosnej stavby, výhodách architektonickej súťaže, dileme s umiestnením štadióna v Nitre či iných radách pre staviteľov z Pribinovho mesta.

Horácka multifunkčná aréna má vyrásť do októbra 2025. Ste už teraz, uprostred výstavby, v stave, že si môžete odfúknuť?

Nemôžeme si odfúknuť. Druhá polovica výstavby je náročnejšia než prvá, v ktorej vznikala hrubá stavba. Teraz sa ideme venovať vnútru. Na hale bude pracovať oveľa viac robotníkov, na rad príde inštalácia rôznych technológií, stavba tým pádom bude komplikovanejšia.

Budeme musieť strážiť veľa vecí naraz. Navyše sa blíži termín dokončenia, a tak nervozita bude stúpať.

Výpravu z Nitry v minulý utorok prijal jihlavský magistrát. David Beke stojí v strede medzi primátormi oboch miest Marekom Hattasom a Petrom Ryškom. (zdroj: Jakub Koumar)

Čím všetkým si príbeh jihlavského štadióna stihol prejsť?

Určite by to bolo na knižku alebo celovečerný film. Čo všetko nás stretlo, koľko prekážok sme museli prekročiť... Čelili sme mnohým nečakaným zvratom. Keby som vrátil čas, zrejme by som veľmi premýšľal, či by som do takého veľkého projektu šiel ešte raz.

Nová aréna v Jihlave je ako moje dieťa. Pracujem na nej už šesť-sedem rokov. Projekt takéhoto rozmeru je náročné dotlačiť k realizácii. A to obzvlášť vtedy, ak investor – v tomto prípade mesto – nemá extra veľa voľných peňazí. Presne to sa týka veľkých stavieb v samosprávach, ktoré sú finančne limitované. Multifunkčná hala nie je detské ihrisko. V Jihlave ide o najnákladnejšiu jednorazovú investíciu v dejinách mesta.

Nitra je na počiatku príprav novej haly. Mesto zverejnilo štúdiu realizovateľnosti a prvé vizualizácie, vie, že štadión chce postaviť vedľa súčasného, no zatiaľ nemá schválené memorandum o spolupráci s župou, vyhlásenú architektonickú súťaž ani vyčlenené peniaze na projektovú dokumentáciu. Vzdialené je aj stavebné povolenie, nehovoriac o garancii prostriedkov na výstavbu. Čaká Nitru ešte náročný proces?

Nitra je úplne na začiatku. Určitú štúdiu, vizualizácie a projekty sme mali aj my. Realizovaná aréna je však úplne iná. O týchto dokumentoch ale bolo možné diskutovať a formovať si názory.

Z návštevy nitrianskej skupiny som mal dojem, že na novej hale jej skutočne záleží. Možno ešte nie je úplne zjednotená v postupe, diskutuje, či má aréna vyrásť v centre alebo nie, možno sa ešte nezhodla v kapacite a možno nie úplne jednotne verí architektonickej súťaži. Cítil som však, že každý, kto z Nitry prišiel do Jihlavy, chce, aby nová aréna vznikla. Je dôležité, že zástupcovia mesta, klubu, župy a zväzu sa nehádajú už na začiatku.

Toto dlhé roky v Jihlave nebolo. V zastupiteľstve sa až neskôr vyformovala dostatočne veľká skupina, ktorá verila, že novú halu zvládne. Z debát s Nitranmi som ale postrehol, že túto skupinu už našli. Chcú do toho dupnúť a pohnať arénu k budúcnosti.

Horácka multifunkčná aréna má stáť 1,9 miliardy českých korún (75,6 miliónov eur), pričom 1,1 miliardy (43,7 miliónov) hradí mesto Jihlava, 500 miliónov (19,9 miliónov) prispel kraj Vysočina a 300 miliónov (11,9) Národná športová agentúra. Z čoho vzišla práve takáto „skladačka“? Neusilovali ste sa aj o podporu Českého zväzu ľadového hokeja?

Peniaze na výstavbu sa získavali mimoriadne náročne. Na začiatku bola naivná predstava, že mesto, kraj a štát si financie rozdelia na tretinu.

Napokon to bolo úplne inak. Ak radnica chcela postaviť novú halu, musela navýšiť investičný podiel. Nemala na výber.

Český zväz ľadového hokeja haly nefinancuje. Tieto investície realizuje Národná športová agentúra, ktorú založili ako náhradu za ministerstvo športu. Práve vtedy, keď táto inštitúcia vznikala, sme začali získavať financie pre Horácku multifunkčnú arénu. Začínala na zelenej lúke a mala problémy sama so sebou. Bolo veľmi náročné ju presvedčiť, aby čiastku na nadregionálne projekty navýšila aspoň na tristo miliónov českých korún. Okrem toho sme museli uspieť v súťaži. Hlásilo sa asi osem pripravovaných štadiónov, peniaze boli iba na tri.

Kraj Vysočina pôvodne chcel prispieť maximálne päťdesiatimi alebo sto miliónmi českých korún, napokon dal päťsto. Bol to malý zázrak. Podaril sa vďaka bývalým hajtmanom (predsedom kraja, pozn. red.).

Získať takmer dve miliardy českých korún na novú halu je veľmi náročné. Preto je mimoriadne dôležité, aby si ľudia pomáhali, nehádali sa a nerobili z toho politiku. A aby si uvedomovali, že tento projekt sa pretiahne cez niekoľko volebných období.

Nitrianske memorandum (zatiaľ ho schválilo iba mesto a župa nie) rátalo s výstavbou štadióna najskôr v roku 2027. Zdá sa vám tento termín reálny?

Začiatok výstavby v roku 2027 považujem za optimistický scenár. Nie je úplne nereálny, muselo by však do seba zaklapnúť veľmi veľa okolností. Osobne by som povedal, že to bude o rok či dva neskôr.

Nitra hovorí o novej viacej viacúčelovej hale pre 5 500 divákov a dvoch tréningových klziskách za dokopy 60 miliónov eur. Javí sa vám to ako zodpovedajúci finančný objem?

Nahrubo som si to prepočítal a príde mi to málo. Nitra chce postaviť halu približne veľkú ako Jihlava. Plánuje kapacitu 5 500 divákov, naopak, u nás ide o 5 750 miest na hokej a 7 500 na kultúrne akcie.

Aj my sme do toho šli najprv s číslom, ktoré sa napokon ukázalo ako nereálne. Trhová situácia ukazuje, že štadióny tohto druhu sa momentálne stavajú za viac než 60 miliónov eur. V súvislosti s Nitrou by som určite hovoril o aspoň 80 miliónoch eur. Bude to náročné, ale nie je správne klamať si dopredu.

Nitrianska štúdia realizovateľnosti hovorí o novej viacúčelovej hale pre 5 500 divákov. (zdroj: HK Nitra)

Cena nového štadióna v Jihlave je na úrovni ročného rozpočtu mesta a niektoré dôležité stavebné rozhodnutia v zastupiteľstve prešli iba o jeden-dva hlasy. Bolo náročné získať politickú podporu pre arénu?

Bolo to náročné. Do arény sme sa pustili na jeseň 2018, teda na začiatku volebného obdobia. Vedeli sme, že máme koalíciu, ktorá sa pre štadión rozhodla a môže ho aspoň štyri roky tlačiť vpred.

Spočiatku sme nemali podporu opozície. Pre mňa ako lídra projektu však bolo dôležité, že sme cítili internú priazeň od hajtmana kraja a významného senátora, ktorý zároveň bol v krajskom zastupiteľstve. Šlo o významné figúry na politickej mape, o ktoré sme sa mohli oprieť. Vznik arény veľmi podporoval Bedřich Ščerban, konateľ HC Dukla Jihlava a veľká hokejová legenda.

Pre toto všetko sme si verili, že máme silu na to, aby sme halu potlačili cez zastupiteľstvo. A pokojne aj o jeden-dva hlasy. Postupne sme zabezpečovali financie na architektonickú súťaž a projektovú dokumentáciu. Čím sme boli ďalej, tým viac sa ukazovalo, že aréna bude stáť veľmi veľa peňazí. O to náročnejšie bolo presviedčať koaličných partnerov na meste.

Nitra si to veľmi zjednoduší, ak štadión podporia aj opozičné strany a nebudú si na ňom robiť politiku. Ak chcú, aby po nich ostala pekná viacúčelová hala, musia sa zjednotiť. Keď sa nezhodnú, nebudú mať nič.

V Nitre zaznievajú aj také názory, že v meste existuje viacero politických skupín, ktoré sa z výstavby novej haly budú snažiť vytĺcť PR a politické body. Dialo sa to aj v Jihlave?