Storočná Emerencia miluje kávu, kvety a o 99 rokov mladšieho Radka

Recept na dlhovekosť Emerencia nemá. Udržiava si zmysel pre humor, na zmienku o storočnici obvykle reaguje slovami: „Čože je to sto rokov, koľko bude dvestoročných...“ Dodržiava svoje denné rituály – budíček o šiestej, o hodinu neskôr si dopraje výdatné raňajky, v jedle sa nemusí obmedzovať. Základom jej jedálnička je čierna káva s kofeínom – na ňu si potrpí a problémy s tlakom kvôli nej nemáva. Dopoludnia oddychuje alebo sa modlí. Jej najväčšou radosťou je prapravnúčik Radko, ktorý má len rok a štyri mesiace. Keď ho vidí, ožíva a aj on sa k nej hlási. Prvá ranná cesta dieťaťa vedie zo spálne do izby svojej praprastarej mamy. Pani Emerencia je schopná postrážiť ho aj sa s ním hrať.
Ešte aj vo svojom veku sa čulo zaujíma o dianie okolo seba. Rada sedáva vonku pred domom a pozoruje ľudí. Zaujíma ju, kto sa narodil a kto zomrel, ľudí niekedy poznáva aj po hlase. Snaží sa aj svojou trochou prispieť do chodu domácnosti – načistí cibuľu či naškriabe zemiaky. Raz do mesiaca si vyžiada návštevu farára, chce sa vyspovedať a prijať sviatosť oltárnu. Do svojich 98 rokov chodievala pravidelne do kostola, potom však spadla a zlomila si bedrový kĺb. Odvtedy sa mimo domu vyjsť neodváži. Úraz sa jej stal pred Veľkou nocou. V jej veku zvažovali riziká operácie, pani Emerencia však na ňu dala písomný súhlas. V rodine mali niekoľko týždňov pred svadbou, preto jej dali zo žartu „ultimátum“ – buď zomrie hneď, alebo vydrží do svadby pravnučky Stanky. Emerencia Brathová sa po rehabilitáciách uzdravila, jediný problém jej robili lieky. Zdravá žena, ktorá lekára nepoznala, bola odrazu prinútená brať dvanásť tabletiek denne. Telo reagovalo bolesťou, preto všetky lieky vysadili. Dnes užíva len jediný – liek na odvodnenie, ktorý má zabraňovať opúchaniu nôh. Po ďalšej operácii jej ostala len polovica žalúdka. Sama sa nepohybuje, musí sa opierať o svoju opatrovníčku.
Emerencia Brathová celý život ťažko pracovala na poli, ručne žala, chovala kone a kravy. Mala troch súrodencov a ťažký život. Nebol uponáhľaný ako dnes, ale nebol ani ľahký. Práca na gazdovstve jej dávala zabrať. V lete robili na poliach a v záhrade, v zime tkali, párali perie. S manželom Michalom mala tri deti. Už 45 rokov je vdovou. Trinásty rok sa o ňu stará vnukova manželka Mária Molnárová. Pani Molnárová si zobrala na starosť aj prípravy na oslavu storočnice. Aj keď oslávenkyňa je skromná žena, rodina pre svoju „babičku“ pripravila veľkú rodinnú oslavu v miestnom kultúrnom dome. A aký darček si pre Emerenciu prichystali? To ostalo tajomstvom, isté je len to, že storočnú ženu najviac potešia živé kvety, ktoré vždy milovala.