Veď dosiaľ mal povinností vo svojej rektorskej funkcii viac než dosť: „Do polovice júla sme mali promócie, promovalo nám 1650 absolventov. Do toho paralelne prišli prijímacie konania,“ zdôvodňuje rektor svoju neuskutočnenú dovolenku.
Že naozaj nie je dobrým dovolenkárom, potvrdzuje hneď aj svojimi „dovolenkovými“ plánmi: „Musím ukončiť niektoré odborné práce a publikácie. Práve píšem knihu, čiže moja dovolenka bude zväčša prebiehať pri jej úpravách za počítačom.“ Ak si už skutočne nájde čas, venuje ho svojim vnúčatám. Daniel Kluvanec má tri deti a šesť vnúčat. Do „užšieho kruhu rodiny“ sa počíta štrnásť ľudí, ktorí sa zväčša schádzajú v rodinnom dome rektora. Pre vnúčatá tam postavili bazén a rektor si dal v minulosti záväzok, že ako správny starý otec ich naučí plávať aj lyžovať. Vydarilo sa mu to a dnes ho ako učiteľa teší, že jeho „žiaci“ ho v oboch športoch dokonca predstihli.
Športu holduje aj rektor Kluvanec. V minulosti bol inštruktorom budúcich lyžiarskych inštruktorov, počas štúdií hrával basketbal a dnes obľubuje horskú turistiku. Rád sa vracia do svojho rodiska, malej obce Nevidzany v okrese Prievidza, kde má starší dom po rodičoch. Je vášnivým hubárom, ale huby dokáže nechať aj v lese, aby si „porástli a aby z nich mali radosť aj ďalší hubári“.
Z dvoch dovolenkových typov – morského a horského – sa radí k tomu druhému. Niežeby nemal rád more, ale extrémne teplá nevyhľadáva. Uprednostňuje zimné dovolenky a zimné športy. V lete on a jeho rodina obľubujú oblasť chorvátskeho Zadaru a bulharskej Varny. Týždeň pri mori je pre Daniela Kluvanca ideálny čas, potom opäť začína myslieť na prácu, ktorá ho na univerzite čaká. V pozícii jej „lídra“ precestoval väčšiu časť sveta, dostal sa do Damašku v Sýrii, nedávno bol v Malajzii, Taliansku, Poľsku. A aj keď bol v týchto krajinách pracovne, vždy sa podľa neho našlo pár minút na to, aby spoznal miestne pamiatky, kultúru i ľudí.